Európsky parlament dnes vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po Hrdinoch Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), čo vyvolalo napätie vo vzťahoch s Poľskom. Uviedla to poľská tlačová agentúra PAP.
Poliaci považujú UPA za páchateľov masakrov počas druhej svetovej vojny, zatiaľ čo na Ukrajine, bojujúcej proti Rusku, sú členovia UPA vnímaní predovšetkým ako bojovníci za nezávislosť.
V uznesení o pokroku v pristupovaní Ukrajiny k Európskej únii označil EP pomenovanie elitnej ukrajinskej vojenskej jednotky po Hrdinoch UPA za akt zbytočnej a nevyprovokovanej eskalácie zo strany Zelenského.
Europarlament vyjadril ľútosť nad tým, že ukrajinský prezident – vzhľadom na neochvejnú podporu Poľska poskytovanú Ukrajine pri obrane pred ruskou agresiou – opomenul citlivosť historickej otázky a tiež bolesť, ktorú toto rozhodnutie spôsobilo v poľskej spoločnosti, napísala PAP.
V uznesení sa podľa agentúry uvádza, že Zelenského rozhodnutie poškodzuje dobré susedské vzťahy Ukrajiny s Poľskom, ako aj skoršie snahy o vyriešenie zostávajúcich otvorených otázok v spoločnej histórii oboch krajín. Europarlament tiež upozornil, že dané rozhodnutie je v rozpore s európskymi hodnotami.
Drvivá väčšina bola za
Príslušný pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa poľsko-ukrajinského sporu k uzneseniu EP o Ukrajine predložil najsilnejší poslanecký klub v EP, Európska ľudová strana (EPP), ktorého členmi sú europoslanci dvoch poľských vládnych zoskupení, Občianskej koalície (KO) premiéra Donalda Tuska a agrárnej Poľskej ľudovej strany (PSL).
Návrh bol schválený 592 hlasmi, 42 bolo proti a 11 sa zdržalo hlasovania, dodala PAP.
Za celú rezolúciu o pokroku v pristupovaní Ukrajiny k EÚ hlasovalo 460 europoslancov, proti bolo 136 a 59 sa zdržalo, poznamenala poľská televízia TVN 24.
Upozornila, že europarlament neprijal návrh predložený poslaneckým klubom, ktorého členmi sú europoslanci za najsilnejšiu poľskú opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS). Tento návrh nabádal, aby eurokomisia neotvárala ďalšie rokovacie kapitoly s Ukrajinou, kým Kyjev neuzná etnické čistky vedené UPA proti Poliakom a masové krutosti proti Židom.
Návrh tiež vyzýval Ukrajinu, aby odsúdila ideológiu, symboliku a činnosť UPA, uznala zločiny proti poľskému a židovskému obyvateľstvu a postarala sa o exhumácie a dôstojné pohreby obetí.
Kríza vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom vypukla po tom, ako poľský prezident Karol Nawrocki odobral najvyššie poľské vyznamenanie svojmu ukrajinskému náprotivku Zelenskému v reakcii na pomenovanie jednotky ukrajinských špeciálnych síl po Hrdinoch Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
To vyvolalo v Poľsku pobúrenie, pretože nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľali na masakroch Poliakov. Ukrajinci v súčasnosti, keď sa bránia ruskej agresii, vnímajú príslušníkov UPA predovšetkým ako bojovníkov za slobodu a nezávislosť svojej vlasti.
Bolestivá história
Poľsko patrí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 k najväčším podporovateľom Kyjeva. Vzájomné vzťahy však zaťažujú niektoré historické udalosti, najmä takzvaný volynský masaker z rokov 1943 až 1944, keď ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí.
Obeťami sa na Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakry civilistov pri odvetných akciách poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých bolo podľa odhadov zabitých až 20-tisíc Ukrajincov.
Poľsko v roku 2016, keď parlament ovládala konzervatívna strana Právo a spravodlivosť, vyhlásilo masakry civilistov spáchané UPA za genocídu. Poľskí nacionalisti urobili z pamiatky obetí masakru na Volyni ústredný prvok svojho politického diskurzu a niekedy spájajú svoju podporu Ukrajiny či jej integráciu do Európskej únie s vyriešením tohto historického sporu.
Ukrajina na konci mája s poctami pochovala pozostatky jedného z lídrov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) Andrija Melnyka v rámci vytvárania panteónu národných hrdinov počas vojny s Ruskom. Tento projekt však opomína niekdajšiu spoluprácu ukrajinských nacionalistov s nemeckými nacistami, poznamenala vtedy agentúra AFP.
OUN počas druhej svetovej vojny bojovala proti Sovietom za nezávislosť Ukrajiny, ale tiež spolupracovala s nacistickým Nemeckom a podieľala sa na vyvražďovaní Židov. Členovia OUN bojovali aj v rámci jednotiek SS. Spoluprácu nacionalistov s nacistami ukrajinské úrady v súčasnosti niekedy opomínajú a zdôrazňujú ich boj za nezávislosť krajiny.
Otázka je o to citlivejšia, že Rusko svoju inváziu ospravedlňuje práve snahou „denacifikovať“ Ukrajinu. Kyjev naopak inváziu odsudzuje ako ruskú vojnu za vytvorenie impéria, dodala AFP.
