Kritika amerického prezidenta Donalda Trumpa pred začiatkom neverejného rokovania v Ankare potvrdila to, čoho sa európske metropoly obávajú už mesiace. Spojené štáty presúvajú svoju pozornosť do Pacifiku a na Blízky východ a na tradičný americký bezpečnostný dáždnik sa už nemožno stopercentne spoliehať.
Za zatvorenými dverami sa tak zástupcovia aliancie musia vysporiadať s tým, ako by sa Európa dokázala sama ubrániť v prípadnej vojne s Ruskom. A predovšetkým: ako by viedla vojnu bez amerického vojenského velenia, bez palebnej sily a bez kľúčových logistických kapacít, na ktorých stála Aliancia po celé generácie.
Že nejde len o politické strašenie či nátlak na zvyšovanie rozpočtov, bolo zrejmé, keď Pentagon začal sťahovať svoje sily z kontinentu. Vojenské špičky aj analytici sa pritom zhodujú, že bez Američanov bude musieť Európa radikálne zmeniť samotný spôsob, akým by prípadnú vojnu viedla.
Pentagon zrušil plánované nasadenie obrnenej brigády z texaskej základne Fort Hood do Poľska, stiahol pešiu brigádu z Rumunska a pozastavil rozmiestnenie práporu vybaveného raketami dlhého doletu v Nemecku.
Stiahnutie pozemných jednotiek je iba časťou problému. Oveľa ťažšie bude pre Európu nahradiť strategické kapacity, ktoré v rámci aliancie dodával takmer výhradne Washington.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo Európa bez USA stratí drvivú palebnú silu,
- Ako má fungovať obrana dikobraza,
- Prečo sa spojenci učia od Ukrajiny a Turecka,
- Čo brzdí novú bezpečnostnú architektúru NATO.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 60% na dočítanie.