Libanon podmieňuje svoju účasť na ďalšom kole priamych rokovaní s Izraelom stiahnutím izraelských vojakov z dvoch oblastí na juhu Libanonu, označovaných ako pilotné zóny.
Pre agentúru AFP to uviedol nemenovaný diplomatický zdroj oboznámený s priebehom rokovaní. Ďalšie kolo rozhovorov medzi Izraelom a Libanonom sa má uskutočniť 15. a 16. júla v Ríme.
Rámcová dohoda
Obe strany sa predtým zúčastnili na piatich kolách rokovaní, ktoré boli vo Washingtone a sprostredkovali ich Spojené štáty. Ich cieľom bolo ukončiť vojnu medzi Izraelom a proiránskym libanonským militantným hnutím Hizballáh a vytvoriť podmienky pre mierovú dohodu.
Výsledkom je nedávne dosiahnutie rámcovej dohody, ktorá počíta s odzbrojením Hizballáhu a postupným stiahnutím izraelských jednotiek z okupovaného libanonského územia, zatiaľ čo libanonská armáda by sa mala rozmiestniť v „pilotných zónach“.
Táto dohoda, ktorú Hizballáh odmietol, však nestanovuje časový harmonogram pre odsun jednotiek Izraela. Jeho predstavitelia zároveň uviedli, že vojaci budú v 10-kilometrovom „bezpečnostnom pásme“ rozmiestnení dovtedy, kým militanti zostanú ozbrojení.
Americké ministerstvo zahraničných vecí podľa libanonského diplomatického zdroja oznámilo vyjednávačom, že „dosiahnutie rámcovej dohody predstavuje koniec jednej fázy a začiatok novej“.
Rokovania o prímerí
USA vraj zároveň uviedli, že rokovania ďalej nemôžu hostiť, lebo ďalšie kolo zamerané na dosiahnutie trvalej dohody si vyžaduje, aby boli vyjednávači bližšie k svojim krajinám „na účely konzultácií“.
Zdroj dodal, že Izrael akceptoval Rím ako miesto rokovaní veľmi rýchlo, lebo to považuje za príležitosť „zmierniť tlak“, ktorý naň Washington vyvíjal počas rokovaní o prímerí a rámcovej dohode.
V tejto situácii Libanon dostal od USA záruky, že aj počas rokovaní v Ríme si zachovajú „rovnakú mieru angažovanosti.“
Hizballáh zatiahol Libanon do regionálnej vojny 2. marca, keď podnikol útok na Izrael, pričom tvrdil, že išlo o odvetu za zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý zahynul 28. februára pri americko-izraelských útokoch na Irán.
Tel Aviv na útok Hizballáhu reagoval bombardovaním a pozemnou ofenzívou, pri ktorých zahynulo viac ako 4300 ľudí. Izraelské jednotky zároveň obsadili územie pri spoločných hraniciach s Libanonom.
