Maďarských poslancov nečakajú žiadne prázdniny: musia totiž prerokúvať jeden návrh zákona za druhým. Frenetické tempo vyžaduje premiér Péter Magyar, dychtivý rozbiť politický systém zavedený jeho predchodcom Viktorom Orbánom, píše agentúra AFP.
Dva mesiace po zložení prísahy ide proeurópsky konzervatívny politik na plný plyn s cieľom dosiahnuť "zmenu režimu", ako Maďarom sľúbil v deň svojho drvivého víťazstva v aprílových parlamentných voľbách.
Za šestnásť rokov pri moci nacionalista Viktor Orbán pretvoril inštitúcie stredoeurópskej krajiny s 9,5 milióna obyvateľov a premenil ju na "neliberálnu" demokraciu, ktorá poslúžila ako ideologický vzor okrem iného americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a francúzskej političke Marine Le Penovej.
Orbánove útoky na nezávislosť súdnictva, tlače a individuálnu slobodu, najmä slobodu komunity LGBT+, vyvolali napätie vo vzťahoch s Európskou úniou, ktorá Maďarsku zmrazila finančné prostriedky v hodnote približne 16 miliárd eur.
Kampaň vedená premiérom Magyarom, ktorý sa môže oprieť o pohodlnú dvojtretinovú väčšinu v parlamente, si kladie za cieľ v prvom rade rozmraziť tieto prostriedky, ktoré krajina zúfalo potrebuje na oživenie stagnujúcej ekonomiky.
Koniec propagandy
Preto poslanci v priebehu pár týždňov schválili nový protikorupčný zákon a ďalší zákon o rozpustení tzv. úradu na ochranu suverenity, ktorý postihoval kritikov pomerov.
Schválili tiež dramatickú reformu verejnoprávnych médií, ktoré sa stali hlásnou rúrou Orbánovej strany Fidesz. V utorok ustalo vysielanie dvoch verejnoprávnych kanálov, kým nevznikne nové riaditeľstvo spravodajstva.
"To jasne znamená koniec Orbánovej politiky založenej na zastrašovaní a propagande," povedala analytička Zsuzsanna Véghová z americkej nadácie German Marshall Fund.
Minulý mesiac 45-ročný líder ohlásil "operáciu Očistný oheň", zahŕňajúcu prepracovanie ústavy, aby sa zabránilo ďalšiemu opakovaniu koncentrácie moci ako za Orbána. Pred prijatím novej ústavy, ktorej musí predchádzať konzultácia s verejnosťou, má parlament hlasovať o dvanásťbodovom ústavnom dodatku, ktorý obsahuje ustanovenie o odvolaní prezidenta Tamása Sulyoka.
Strana Fidesz to odsúdila ako pokus o nastolenie "autokratického režimu", čo je kritika, ktorá predtým často mierila proti Viktorovi Orbánovi.
Avšak tento postup znepokojuje aj právnych expertov a mimovládne organizácie vrátane Amnesty International, ktorá ho považuje za "neprijateľný".
Uznávaný politológ Gábor Török sa koncom júna na sociálnych sieťach ozval s tvrdením, že opakované zmeny ústavy vytvárajú nebezpečný precedens.
Spolupredsedníčka maďarskej pobočky mimovládnej organizácie Helsinský výbor Márta Pardaviová však tvrdí, že niektoré z navrhovaných zmien sú naozaj naliehavé. "Nejde len o nahrádzanie jednotlivcov: samotné inštitúcie treba posilniť," povedala.
Spochybňuje však ponáhľanie sa pri prijímaní ďalších návrhov a poukazuje najmä na plán obmedziť členom parlamentu funkčné obdobie na 12 rokov, čo by mnohým opozičným zákonodarcom zabránilo znovu kandidovať v roku 2030.
Úpadok proorbánovského mediálneho impéria
Napriek radikálnym ústavným reformám sa politika Pétera Magyara v niektorých otázkach nelíši od Orbánovej politiky. Rovnako ako jeho predchodca sa stavia proti spoločnej migračnej politike EÚ. Ani sa práve nehrnie konať v oblasti práv ľudí z komunity LGBT+. Pochod hrdosti v Budapešti sa, samozrejme, mohol v júni konať, zatiaľ čo vlani bol zakázaný. Premiér opakuje, že "každý má slobodu milovať, koho chce, a žiť s kým chce".
Ale jeho strana Tisza doteraz nezrušila žiadny zo zákonov proti LGBT+ komunite, ktoré schválila strana Fidesz, vrátane zákona z roku 2021, ktorý obmedzuje prístup k LGBT+ obsahu v médiách a kníhkupectvách a ktorý Súdny dvor EÚ koncom apríla označil za odporujúci "samotnej identite" EÚ.
Maďarskí voliči však Magyarove činy zrejme schvaľujú a Tisza vedie v prieskumoch. Tento posun vo verejnej mienke sa zhoduje s úpadkom proorbánovského mediálneho impéria.
Niekoľko súkromných médií vlastnených podnikateľmi spojenými s Fideszom v posledných týždňoch prestalo vychádzať alebo prepustilo zamestnancov, pretože príjem zo štátnej reklamy, na ktorý sa spoliehali, vyschol.
"Oligarchovia už nie sú ochotní reinvestovať do svojej ‘koristi‘, získanej prostredníctvom verejného obstarávania, pretože Orbán je taký oslabený, že nikto neočakáva jeho návrat k moci," myslí si analytik Gábor Polyák.
