V najbezpečnejšej metropole sveta sa každú noc schádzajú stovky neplnoletých na úteku. Japonská komunita zvaná Tójoko Kids však nie je príčinou problémov svojej spoločnosti – je ich zrkadlom.

Je to paradox, ktorý sa vzpiera obrazu, aký o sebe Japonsko pestuje. V samom srdci Tokia sa každú noc schádza až sto detí, ktoré nemajú kam ísť.

Stretnú sa v zadných uličkách zábavnej štvrte Kabukičó, kúsok od veľkého kina Tóhó. Práve odtiaľ majú svoje meno: Tójoko vzniklo spojením slova „joko“, teda „vedľa“, s názvom kina. Doslova ide o „deti vedľa kina Tóhó“, voľnejšie povedané o maloletých na úteku.

Často sú to dievčatá, žiačky druhého stupňa a stredoškoláčky, niektoré ešte nemajú ani dvanásť rokov. Na rozdiel od starších generácií rebelujúcej mládeže – napríklad motorkárskych gangov bósózoku – nevyhľadávajú konflikt so systémom.

Hľadajú azyl, miesto, kde ich nikto nebude súdiť. Takmer každá z nich pred niečím uteká: pred domácim násilím, šikanovaním, zneužívaním alebo pred rodičmi, ktorí od nich žiadajú výkon, ktorý nedokážu podať.