Americká armáda sa do konca septembra úplne stiahne z Iraku. Uviedol to dnes iracký premiér Alí Zajdí pri stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.
Obaja politici tak potvrdili už známy harmonogram sťahovania amerických vojakov z krajiny, o ktorom sa diskutuje už niekoľko rokov. Informovala o tom agentúra DPA.
Nový iracký premiér, ktorý je vo funkcii od konca apríla a ako bývalý podnikateľ nemá predchádzajúce skúsenosti v politike, pricestoval do Washingtonu v pondelok na čele oficiálnej delegácie na diplomatické rokovania. Pri svojej prvej návšteve Spojených štátov má podpísať viacero memoránd o porozumení v oblasti ropného a plynárenského sektora.
Trump ho dnes v Bielom dome vrelo privítal a vyzdvihol „výbornú chémiu“, ktorá podľa neho medzi nimi panuje, podotkla agentúra AP.
„Nemyslíme si, že tam ešte potrebujeme armádu,“ povedal Trump pred rokovaním novinárom. Uviedol, že americkí vojaci v Iraku sú tam preto, aby pomohli, ak to krajina bude ešte potrebovať, ale vyjadril presvedčenie, že to čoskoro nebude potrebné.
Spojené štáty už znížili počty svojich vojakov v Iraku v uplynulých mesiacoch. V januári odišli z významnej základne Ajn al-Asad a odovzdali nad ňou kontrolu irackým bezpečnostným silám. Podľa údajov USA bolo v krajine predtým nasadených približne 2 500 amerických vojakov.
Po stiahnutí zo základne Ajn al-Asad zostali americké jednotky ešte v Irbieli na severe krajiny, na základni pri bagdadskom letisku a vo vládnej štvrti hlavného mesta, známej ako Zelená zóna.
Zajdího vláda však podmieňuje plánovaný odchod amerických síl odzbrojením milícií, ktoré majú v Iraku značný vojenský i politický vplyv a ktoré v rôznej miere podporuje Irán. Milície majú zložiť zbrane práve do 30. septembra.
Agentúra DPA to označila za mimoriadnu výzvu, keďže najmocnejšie milície v krajine tento krok odmietajú. Podľa Zajdího ozbrojené skupiny po uvedenom dátume nebudú mať právo na existenciu.
USA v roku 2014 stáli v Iraku a susednej Sýrii na čele medzinárodnej koalície v boji proti Islamskému štátu (IS), ktorý v týchto oblastiach obsadil rozsiahle územia. IS je teraz považovaný za vojensky porazený, v oboch krajinách však naďalej pôsobia jeho bojovníci a skryté bunky, ktoré podnikajú teroristické útoky.
Americká armáda v súčasnom konflikte s Iránom bombarduje aj ciele IS i milícií napojených na Teherán na území Iraku.
Po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna bolo v Iraku istý čas rozmiestnených vyše 160-tisíc amerických vojakov, pripomenula DPA. Po ich stiahnutí v roku 2011 v krajine zostal len menší kontingent, ten však bol kvôli boju proti IS opäť posilnený. Najmä milície a politické sily v krajine s väzbami na Irán dlho požadujú úplné stiahnutie amerických síl.
Trump dnes novinárom pred rokovaním tiež povedal, že Spojené štáty uzavrú s Irakom množstvo dohôd a budú z tejto blízkovýchodnej krajiny dovážať veľké množstvo ropy.
„Irak má vďaka svojej rope obrovský potenciál... a my uzavrieme veľa obchodov. Vytvoríme veľa pracovných miest pre obe krajiny a budeme odtiaľ odoberať veľké množstvo ropy,“ povedal Trump podľa agentúry Reuters bez ďalších podrobností.
