Nemecký kancelár Friedrich Merz je presvedčený, že sa podarí zabrániť tomu, aby po jesenných voľbách vládla v niektorej zo spolkových krajín strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). Povedal to dnes na tradičnej letnej tlačovej konferencii.
V septembri sa uskutočnia voľby v Sasku-Anhaltsku, Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne. V prvých dvoch spolkových krajinách má podľa prieskumov šancu vyhrať AfD, ktorú vlani civilná tajná služba označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú.
Merz: Bilancia je pozitívna
"Predpokladám, že tomu dokážeme zabrániť," povedal Merz na otázku, čo by robil, keby sa AfD po septembrových voľbách dostala v niektorej zo spolkových krajín k moci. "Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som tomu zabránil," dodal neskôr. Vylúčil, že by jeho Kresťanskodemokratická únia (CDU) s AfD po voľbách na východe Nemecka mohla spolupracovať.
Spolková vláda sa podľa Merza snaží Nemecko "stabilizovať a rozvíjať" a prijíma reformy, ktoré zlepšia životy ľudí v krajine. "Bilancia je pozitívna. Spolková vláda našla svoj rytmus," povedal kancelár.
Voličov AfD zároveň vyzval, aby pozorne sledovali, čo pre nich vláda robí. "Nečerpajte informácie iba z aktivít na sociálnych sieťach, nech sa odohrávajú kdekoľvek, pozerajte sa pozorne, čo sa spolková vláda snaží presadiť," dodal.
Merz tiež odmietol porovnanie s inými európskymi krajinami, v ktorých sa do vlád dostala krajná pravica, napríklad s Holandskom. "Ak by sa v Nemecku dostala do vlády pravicovo radikálna strana, malo by to úplne iný význam, ako keby sa to stalo v inej krajine Európskej únie," povedal.
Súvisí to podľa neho s nemeckými dejinami. Nemecko pod vládou nacistickej strany Adolfa Hitlera rozpútalo v roku 1939 druhú svetovú vojnu.
Najväčšia opozičná strana
Z trojice nadchádzajúcich volieb sa pozornosť upína predovšetkým na Sasko-Anhaltsko. Spolková krajina na východe Nemecka vznikla po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v roku 1990. Má zhruba 2,1 milióna obyvateľov, z toho približne 240-tisíc žije v metropole Magdeburgu.
Krajinské voľby sa uskutočnia 6. septembra. Podľa prieskumov by AfD mohla získať viac ako 40 percent hlasov. Nie je tak vylúčené, že sa sasko-anhaltský líder AfD Ulrich Siegmund stane prvým krajinským premiérom z tejto strany.
AfD je v súčasnosti najväčšou opozičnou stranou v nemeckom Spolkovom sneme. V minuloročných predčasných parlamentných voľbách získala 20,8 percenta hlasov. Súčasné prieskumy jej pripisujú 26 až 28 percent a voľby by tak teraz vyhrala.
Vlani v máji Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý má právomoci civilnej tajnej služby, označil AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana sa kvôli tomu obrátila na súd, ktorý nariadil, aby ju BfV prestal takto označovať do definitívneho súdneho verdiktu. Nedávno zverejnený odborný posudok konštatoval, že návrh na zákaz strany by mal na ústavnom súde nádej na úspech.
