Ruský opozičný politik Boris Nadeždin oznámil, že nebude kandidovať v septembrových voľbách do Štátnej dumy. Ako dôvod na sieti Telegram v nedeľu uviedol tlak zo strany ruských úradov, ktoré mu podľa neho „zatvárajú ústa, vytláčajú z politiky a výrazne sťažujú život“. Nedávno ho zaradili na zoznam tzv. zahraničných agentov, čo mu znemožňuje uchádzať sa o volené funkcie. Informuje o tom agentúra AFP.
„Moje možnosti legálne sa angažovať v opozičnej politike v Rusku sa vyčerpali. Dúfam, že je to len dočasné. Nie som pripravený ohroziť tých, ktorí ma podporujú a zúčastnili sa na volebnej kampani,“ napísal na Telegrame s tým, že naňho úrady vrátane ministerstva spravodlivosti „útočili“.
Nadeždin je podľa francúzskej agentúry jedným z mála politikov v Rusku, ktorí otvorene kritizujú prezidenta Vladimira Putina a vojnu na Ukrajine. V piatok ho uznali za vinného za vystavovanie „extrémistických symbolov“ - konkrétne za zverejnenie videa z roku 2023, v ktorom sa krátko objavil zosnulý opozičný líder Alexej Navaľnyj.
Od súdu za to dostal pokutu tisíc rubľov (približne 8,5 eura). Predvolebnú kampaň, ktorú ako nezávislý kandidát 63-ročný politik oznámil v júni, vážne ohrozilo zaradenie do registra „zahraničných agentov“ a zmienený verdikt. V tejto súvislosti v nedeľu poznamenal, že oboje mu podľa volebného zákona znemožňujú kandidovať do Štátnej dumy.
„Teraz si musím premyslieť, ako budem ďalej žiť. Dúfam, že zostanem nažive a na slobode. Som presvedčený, že všetko bude v poriadku, aj keď nie hneď!“ uviedol v príspevku a poďakoval sa svojim podporovateľom. „Kým sú v Rusku ľudia ako vy, nádej nikdy neumrie!“ dodal.
Pozornosť ruskej verejnosti aj médií si Nadeždin získal počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024, keď sa pred jeho štábmi v rôznych ruských mestách tvorili rady ľudí ochotných podpisom potvrdiť podporu jeho kandidatúry. Do prezidentských volieb ho nominovala neskôr zrušená strana Občianska iniciatíva.
Jeho tím napokon odovzdal volebnej komisii viac než požadovaných 100-tisíc podpisov zozbieraných aj v odľahlých ruských regiónoch. Volebná komisia ho však napriek splneniu zákonnej požiadavky ako kandidáta nezaregistrovala s odôvodnením, že v predložených podpisových hárkoch našla príliš veľa neplatných záznamov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 ruské úrady zintenzívnili zásahy proti kritikom vlády a stovky z nich uväznili. Takmer všetci oponenti režimu sú teraz podľa AFP buď vo väzení, mŕtvi, alebo v exile.
