Bangladéšsky prezident Muhammad Šahabuddín, považovaný za blízkeho spojenca zosadenej premiérky šajch Hasíny Vadžídovej, dnes odstúpil z funkcie. Napísala to agentúra AP.
Úrad po 76-ročnom politikovi, ktorý svoje rozhodnutie zdôvodnil zdravotnými problémami, dočasne preberá šéf parlamentu, kým zákonodarcovia zvolia novú hlavu štátu.
Prezident Bangladéša má predovšetkým reprezentatívnu úlohu, v prípade politickej krízy má ale tiež úlohu ústavnú. Je tiež vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Vadžídovej spolupracovník
Tento rok 17. februára sa k moci dostal nový kabinet na čele s Taríkom Rahmánom, ktorý zvíťazil v predčasných voľbách. Nahradil 18-mesačnú vládu Muhammada Júnusa, ktorá vznikla v lete 2024 po masových protestoch a rezignácii Vadžídovej.
Šahabuddín zložil prísahu 24. apríla 2023 a už vlani v decembri pri vyhlásení volieb oznámil, že po nich skončí, pretože sa cítil byť Júnusovou vládou ponížený.
Šahabuddín dnes odovzdal svoju rezignáciu predsedovi parlamentu Hafízovi Uddínovi Ahmadovi, ktorý na neskoršej tlačovej konferencii povedal, že rezignačný list prijal.
Prezident ako dôvod uviedol zdravotné dôvody, podľa miestnych médií ale musel odstúpiť pod tlakom súčasnej vlády, pretože si podľa nej telefonoval s Vadžídovou počas svojej májovej návštevy Londýna. Agentúra AP to nemohla nezávisle potvrdiť.
Exprezident bol známym dôveryhodným stúpencom Vadžídovej a po jej zvrhnutí čelil silnému odporu študentskej skupiny, ktorá proti političke viedla povstanie. Demonštranti ho označili za expremiérkinho spolupracovníka a v minulosti vyšli do ulíc s požiadavkou na jeho rezignáciu a zatknutie.
Protesty prerástli do násilia
Protesty v Bangladéši začali v júni 2024 požiadavkou študentov na zrušenie systému kvót prideľovajúcich 30 percent pracovných miest v štátnej správe príbuzným veteránov, ktorí v roku 1971 vybojovali nezávislosť krajiny od Pakistanu.
Pôvodne pokojné demonštrácie v júli toho roku prerástli do násilných stretov s bezpečnostnými zložkami. Po týždňoch stupňujúceho sa tlaku utiekla expremiérka do Indie a rezignovala.
Predvlaňajšie protesty si podľa OSN vyžiadali takmer 1400 zabitých a tisícky zranených. Vadžídová bola vo vlasti uznaná vinnou zo zločinov proti ľudskosti a z násilného potlačenia protestov, za čo ju bangladéšsky špeciálny tribunál vlani v novembri v neprítomnosti odsúdil na trest smrti. Politička obvinenia popiera.
Vadžídová pred dvoma týždňami v rozhovore s agentúrou Reuters povedala, že sa chce v decembri napriek trestu smrti vrátiť do vlasti a spolu so svojimi straníckymi kolegami sa odovzdať súdu.
