Lídri najväčších nacionalistických strán v Škótsku, Walese a Severnom Írsku v pondelok v Cardiffe v spoločnom vyhlásení potvrdili právo svojich národov na sebaurčenie. Informuje o tom agentúra AFP a denník The Telegraph.

„Naše národy majú právo na sebaurčenie. Vláda vo Westminsteri nemá právo brániť demokracii ani podkopávať zásadu, že o svojej budúcnosti rozhoduje náš ľud,“ uviedli stranícki lídri. „Pre ľudí, ktorí to sledujú na týchto ostrovoch – pre ľudí, ktorí to sledujú po celom svete – nemôže existovať jasnejší znak toho, že éra Westminstera sa chýli ku koncu,“ konštatujú vo vyhlásení.

Dohodu podpísali prvý minister Walesu a líder Waleskej strany (Plaid Cymru) Rhun ap Iorwerth, škótsky prvý minister a líder Škótskej národnej strany (SNP) John Swinney a severoírska prvá ministerka a podpredsedníčka strany Sinn Féin (My sami) Michelle O’Neillová.

USA kritizujú Veľkú Britániu: Po brexite vraj stále uprednostňuje Brusel pred Washingtonom

Všetky tri strany presadzujú nezávislosť na Spojenom kráľovstve, v prípade Sinn Féin následné pripojenie Severného Írska k Írskej republike. Lídri sa v spoločnom memorande zhodli, že budúcnosť ich národov spočíva v Európskej únii a trvajú na tom, že Westminster by nemal blokovať hlasovania o ich budúcnosti.

V dohode konštatujú, že tri oblasti majú odlišné ústavné postavenia a že každý národ bude o svojej budúcnosti rozhodovať „svojím vlastným spôsobom a vo svojom vlastnom čase“. „Naše strany môžu zo vzájomnej spolupráce veľa získať. Máme spoločné záujmy a táto spolupráca môže zlepšiť životy ľudí, ktorých zastupujeme,“ uviedol ap Iorwerth.

Dohoda, ktorá by mohla naštartovať rozpad Spojeného kráľovstva. Traja lídri chystajú tlak na referendum

Stretnutie už kritizovala waleská odnož pravicovo-populistickej strany Reform UK. „Plaid Cymru ukazuje svoju pravú tvár tým, že sa stretáva so Sinn Féin a škótskymi separatistami,“ uviedla strana. Britský parlament za labouristickej vlády Tonyho Blaira v roku 1998 schválil zákony Scotland Act, Government of Wales Act a Northern Ireland Act 1998, ktorými devolvoval (preniesol) na tamojšie úrady viacero právomocí a neskôr ich ďalej rozšíril.

Prenesením právomocí z ústrednej vlády Spojeného kráľovstva vo Westminstri tamojšie parlamenty a vlády rozhodujú o zdravotníctve, školstve, časti daní a niektorých ďalších záležitostiach každodenného života. Každá z týchto krajín má iný rozsah právomocí a inštitúcie, ale zostávajú súčasťou Spojeného kráľovstva a veci ako obrana, zahraničná politika či imigrácia zostávajú v rukách Londýna.