Švédsko je po nedeľňajších parlamentných voľbách v politickej neistote, keď podľa stále neúplných výsledkov tesne vedie ľavicová opozícia pred blokom pravicových strán.
V prepočte na mandáty by mala v zákonodarnom zbore väčšinu 176 poslacov ku 173. Tieto výsledky sa ešte môžu zmeniť, keďže niektoré hlasy majú byť dopočítané až v stredu. Informuje o tom agentúra AFP a verejnoprávna televízia SVT.
Predčasné voľby?
V tejto situácii bude zostavovanie nového kabinetu komplikované a úplne vylúčené nie sú ani predčasné voľby. Líderka ľavicovej opozície a predsedníčka sociálnych demokratov (S) Magdalena Anderssonová a končiaci konzervatívny premiér Ulf Kristersson vyhlásili, že chcú zistiť možnosti vytvorenia vládnej koalície. Obaja by však museli urobiť významné ústupky koaličným partnerom.
Aj keď ľavicový blok má tesný náskok, čakajú ho náročné rokovania o vytvorení vlády, ktoré sa môžu natiahnuť na niekoľko týždňov. Parlament zasadne v novom zložení 28. septembra, zvolí si predsedu a o premiérovi môže hlasovať najskôr nasledujúci deň - 29. septembra. Po voľbách v roku 2022 trvalo vytvorenie vlády 37 dní, po voľbách v roku 2018 to bolo až 134 dní.
Politický analytik Mats Knutson pre SVT uviedol, že oba bloky pravdepodobne skončia v „patovej situácii, ktorá otvorí cestu k dlhému a komplikovanému procesu zostavovania vlády, ktorý by sa mohol skončiť predčasnými voľbami“. Dodal, že „jedna alebo viaceré strany zrejme budú musieť ustúpiť pri svojich ‚červených čiarach‘.“
V pondelok po spočítaní 95 percent hlasov mali štyri opozičné strany v 349-člennom parlamente náskok troch mandátov pred pravicovou alianciou premiéra Kristerssona. Jej súčasťou je aj protiimigračná krajná pravica.
Anderssonová ako výrazná zástankyňy švédskeho sociálneho štátu sa v prípade potvrdenia ľavicovej väčšiny pokúsi vytvoriť vládu s ďalšími tromi stranami: zelenými (MP), ľavicovou stranou (Vänsterpartiet - V) a centristami (CP), podotkla AFP. Tento blok má však hlboké ideologické rozdiely.
Centristi uviedli, že odmietnu podporiť akúkoľvek vládu, ktorej súčasťou by bola ľavicová strana. Tá zase podporu vláde podmienila iba svojim zastúpením v nej.
Funkčná kultúra vyjednávania
Odchádzajúci premiér Kristersson sa podľa médií pravdepodobne pokúsi získať stranu centristov, ktorí boli až do roku 2019 súčasťou pravicového bloku. „Aj keby dnešný výsledok zostal v platnosti, zistím, či v rámci nesocialistickej parlamentnej väčšiny existujú možnosti funkčného zloženia vlády,“ povedal líder Umiernenej strany (M) počas volebnej noci.
Docentka politológie na Lundskej univerzite Annika Fredenová uviedla, že od centristov môže prísť odmietnutie. „Očakáva sa, že Kristersson osloví centristov, tí sú však zásadne proti spojenectvu s krajnou pravicou, takže z toho nič nebude,“ povedala. Pre AFP dodala, že podľa nej strany urobia všetko, čo je v ich silách, aby sa vyhli ďalším voľbám.
Rokovania na ľavej strane politického spektra budú o tom, „koľko toho dokážu (strany) presadiť, a tiež či a kedy ustúpia zo svojich červených čiar“. Politologička pripomenula, že vo Švédsku majú funkčnú „kultúru vyjednávania“ a politici nechcú vyvolávať predčasné voľby.
Veľkým prekvapením volieb sú podľa médií Švédski demokrati (SD), ktorí prvýkrát vstúpili do parlamentu pred 16 rokmi a teraz získali 17,6 percenta hlasov. Pred štyrmi rokmi mali viac než 20 percent a to ich odsunulo na tretie miesto za sociálnych demokratov a Kristerssonových umiernených.
Pozorovatelia ich pokles pripisovali skutočnosti, že prísna politika v oblasti migrácie a kriminality sa stala súčasťou hlavného politického prúdu. „Otázky migrácie boli najsilnejšie v rokoch 2015 až 2016 a teraz už množstvo strán podporuje reštriktívnu politiku. Švédskym demokratom sa nepodarilo presadiť v iných témach,“ odôvodnila prepad ich výsledku Fredenová.
