Alternatíva pre Nemecko prvýkrát v niektorom z prieskumov k celonemeckým voľbám dosiahla podporu 30 percent. Pred Kresťanskodemokratickou úniou kancelára Friedricha Merza, ktorá je druhá, má podľa agentúry GMS náskok desať percentuálnych bodov.
Ďalšie dva prieskumy, ktoré vyšli dnes, pripisujú AfD 29 percent a uvádzajú ju tiež na prvom mieste. Strana predminulý týždeň vyhrala krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku a vyhrať by mohla aj nedeľňajšie voľby v Meklenbursku-Prednom Pomoransku. Vo voľbách v Berlíne by mohla zisk zdvojnásobiť.
Prvé miesto
Keby sa konali voľby do nemeckého Spolkového snemu teraz, dostali by sa doň podľa prieskumu agentúry GMS okrem AfD s 30 percentami a CDU/CSU s 20 percentami hlasov ešte strana Zelených so 14 percentami, sociálni demokrati s 11 percentami a strana Ľavica rovnako s 11 percentami hlasov.
Rozdiel desiatich percentuálnych bodov medzi AfD a CDU/CSU namerala niektorá z agentúr prvýkrát. Súčasná Merzova vláda CDU/CSU a SPD by nemala teraz podľa GMS v parlamente väčšinu.
Podobné hodnoty namerali vo svojich prieskumoch aj agentúry INSA a YouGov. Podľa nich by teraz AfD získala 29 percent hlasov. INSA pripísala CDU 19,5 percenta a YouGov dokonca len 18,5 percenta. Aj podľa nich by sa dostali do Spolkového snemu ešte tri ďalšie strany: Zelení, sociálni demokrati a Ľavica.
Spolkový úrad pre ochranu ústavy označil vlani v máji AfD za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana sa proti tomu súdne bráni. V minuloročných celonemeckých parlamentných voľbách AfD dostala 20,8 percenta hlasov, a stala sa najsilnejšou opozičnou stranou.
Merz čelí kritike
Predminulú nedeľu AfD v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku zvíťazila s rekordným ziskom 43,8 percenta hlasov. Pre nedeľňajšie voľby v Meklenbursku-Prednom Pomoransku jej prieskumy predpovedajú 35 až 38 percent, zatiaľ čo Merzova CDU by mohla dostať len šesť až sedem percent.
Nie je vylúčené ani to, že by sa nemusela do snemu v Schwerine dostať vôbec. V Berlíne, kde sa voľby konajú tiež v nedeľu, by AfD mohla dostať okolo 18 percent hlasov a svoj výsledok z volieb v roku 2023 tak zdvojnásobiť. CDU sa v prieskumoch pred berlínskym hlasovaním preťahuje o prvú priečku s radikálne ľavicovou stranou Ľavica.
Debakel vo voľbách v Sasku-Anhaltsku a prieskumy pred voľbami v Meklenbursku-Prednom Pomoransku a v Berlíne značne oslabili pozíciu kancelára Merza. Podľa prieskumu agentúry INSA z minulého týždňa mu dôveruje už len 14 percent Nemcov. Jeho ďalšie pôsobenie na čele vlády navyše odmieta aj väčšina voličov CDU.
Čoraz viac sa preto špekuluje o tom, že by Merza jeho vlastná strana mohla donútiť, aby sa funkcie na čele vlády vzdal. Ako jeho možní nástupcovia sú najčastejšie spomínaní bavorský premiér Markus Söder a premiér Severného Porýnia-Vestfálska Hendrik Wüst.
