Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili správu osobitného výboru pre európsky štít na obranu demokracie, ktorá obsahuje odporúčania na lepšiu ochranu demokratických inštitúcií EÚ pred zahraničným zasahovaním a dezinformačnými hrozbami. Za správu hlasovalo 440 poslancov, proti bolo 220 a 26 sa hlasovania zdržalo, uvádza sa v tlačovej správe EP.
Europoslanci upozornili, že zahraničné zasahovanie a dezinformácie predstavujú útok na „samotnú podstatu európskeho projektu“ a ich hlavnými obeťami sú občania. Súčasný prístup EÚ je podľa nich roztrieštený a členské štáty nedokážu týmto hrozbám účinne čeliť samostatne.
Poslanci podporili vytvorenie Európskeho centra pre odolnosť demokracie, ktoré by koordinovalo opatrenia EÚ a členských štátov v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami, zasahovaniu a dezinformáciám. Centrum by malo mať jasný mandát, rozpočet a podliehať parlamentnému dohľadu.
Za hlavnú hrozbu pre demokratickú integritu Európy označili Rusko. Upozornili na jeho hybridné útoky vrátane kybernetických útokov, sabotáží, špionáže či rušenia signálu.
Podobné aktivity podľa nich vykonávajú aj Bielorusko, Čína, Irán a Severná Kórea. Vyzvali preto aj na rozšírenie sankcií voči osobám, ktoré podporujú šírenie dezinformácií alebo pomáhajú obchádzať sankcie.
Europoslanci zároveň označili Srbsko za významné centrum dezinformácií a sprostredkovateľa ruských a v menšej miere aj čínskych vplyvových operácií, doplnila agentúra HINA.
V digitálnej oblasti europoslanci žiadajú dôsledné uplatňovanie existujúcich pravidiel vrátane aktu o digitálnych službách a aktu o umelej inteligencii. Online platformy by podľa nich mali viac chrániť voľby pred zasahovaním prostredníctvom botov a ďalšími formami manipulácie. Zároveň vyzvali na zníženie závislosti EÚ od zahraničných technológií v kritických odvetviach.
Na ochranu integrity volieb navrhujú zaradiť volebnú infraštruktúru medzi kritickú infraštruktúru, prijať opatrenia proti škodlivým deepfake videám a podvodným reklamám a posilniť ochranu kandidátok. Zároveň vyzvali na dlhodobú podporu slobody médií, investigatívnej žurnalistiky a občianskej spoločnosti.
Odporučili tiež pravidelné cvičenia na zvládanie kríz, celoeurópsku aplikáciu krízového varovania a vyhlásenie 24. februára, výročia začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, za Európsky deň pripravenosti.
Spravodajca Tomas Tobé (EPP, Švédsko) uviedol, že cieľom správy nie je regulovať politické názory, ale chrániť demokraciu pred zahraničnými vplyvovými operáciami. „Zahraničné zasahovanie nie je sloboda prejavu. A manipulácia s našimi voľbami určite nie je slobodou prejavu,“ povedal.
