Konvent o budúcnosti Európskej únie mal byť miestom pre diskusiu o tom, ako by EÚ mala po rozšírení vyzerať a fungovať. Častejšie sa však s týmto fórom spája pomenovanie bojové pole. Malé krajiny bojujú proti veľkým, ľavičiari proti pravičiarom a zároveň všetci proti všetkým. Inak to nebolo ani pri pondelkovom a utorkovom zverejnení kompletného návrhu európskej ústavy z dielne predsedu konventu Valéryho Giscarda d´ Estainga. Aj teraz sa ozývalo mnoho kritických hlasov. Niet divu, veď naozaj ide o veľa - o to, kto získa aký vplyv na zásadné rozhodnutia únie, ktoré ovplyvnia život obyvateľov členských krajín.
Stúpenci užšej integrácie obvinili veľké krajiny z toho, že zneužili konvent na posilnenie vlastných právomocí na úkor širších európskych záujmov. Kritický bol aj predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok. "Máme dojem, že je to boj s veternými mlynmi," povedal. "Pre malé krajiny je návrh neakceptovateľný. Chceme v Európe direktoriát, kde šesť veľkých krajín bude rozhodovať o všetkom. Ak áno, bude to koniec Európskej únie," povedal nemecký kresťanský demokrat. Zároveň obvinil prezídium, že ide proti názorom 105-členného konventu a väčšine menších krajín únie, pretože ignorovalo 1 500 pripomienok. "To je dôkazom toho, o čom všetkom sa rozhoduje za zavretými dverami," dodal.
Nesúhlas pritom včera vyjadril aj predseda Európskej komisie Romano Prodi, ktorý návrh ústavy označil za neuspokojivý, neambiciózny a v niektorých oblastiach dokonca za spiatočnícky. "Napriek všetkej ťažkej práci, ktorú sme do tohto vložili, textu, ktorý je teraz pred nami, jednoducho chýba vízia a ambícia," vyhlásil šéf bruselskej exekutívy EÚ.
Bruselskí analytici pritom za najväčšieho víťaza, v prípade, že by Giscardov návrh prešiel, označili Európsky parlament. Systém spolurozhodovania - tak ako je zakotvený v Maastrichtskej zmluve z roku 1991, ktorý vyžaduje súhlas europoslancov, Európskej komisie a Rady ministrov, by sa mal stať vo väčšine prípadov normou.
Skutočný boj pritom Európsku úniu ešte len čaká. Konvent totiž ešte o tomto návrhu bude niekoľkokrát rokovať s tým, že výsledok diskusie predloží šéfom štátov a vlád členských krajín únie na júnovom summite v Tessalonikách. A na jeseň sa začne medzivládna konferencia, na ktorej sa členské krajiny dohodnú na definitívnej podobe európskej ústavy. Už konvent ukázal, že nebude jednoduché nájsť kompromis, ktorý by uspokojil tých, ktorí chcú, aby únia v podstate zostala takou, aká je v súčasnosti a tými, ktorí preferujú užšiu formu integrácie.