Spojené štáty odstúpia od parížskej dohody o klíme, ktorú v roku 2015 podpísalo 195 krajín. Dlho očakávaný krok dnes oznámil prezident Donald Trump, ktorý zmluvu kritizoval už od minuloročnej predvolebnej kampane. USA sú druhým najväčším emitentom skleníkových plynov vo svete po Číne.
Dohoda je podľa neho pre Američanov neúnosne drahá. Washington začne vyjednávať o novej zmluve, ktorá by bola k obyvateľom USA spravodlivejšia, dodal šéf Bieleho domu.
Parížska dohoda si za hlavný cieľ kladie prostredníctvom obmedzenia emisií skleníkových plynov udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvomi stupňami Celzia v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou. Podľa Trumpa za to USA platí neférovo vysokú cenu oproti ďalším krajinám.
"Odstupujeme, ale zahájime vyjednávania a uvidíme, či dospejeme k spravodlivej dohode. Ak áno, bude to skvelé. Ak nie, tiež to pôjde," vyhlásil Trump pred skupinou aplaudujúcich priaznivcov v Ružovej záhrade Bieleho domu.
Nedlho pred dnešným Trumpovým vystúpením sa ho od široko kritizovaného kroku snažil odradiť generálny tajomník OSN António Guterres či niektorí západní predstavitelia. Výzvu so žiadosťou o zachovanie doterajšieho stavu mu zaslali aj dve desiatky veľkých amerických podnikov predovšetkým z oblasti technológií.
V Paríži bolo 50-tisíc ľudí vrátane najpoprednejších svetových lídrov
Konferencia OSN o klíme sa v Paríži začala v posledný novembrový deň roku 2015. Jej cieľom bolo obmedziť globálne otepľovanie planéty. Každá zo 195 krajín musela predložiť vlastný plán na znižovanie emisií skleníkových plynov. EÚ ako celok chcela napríklad do roku 2030 redukovať množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry o 40 percent oproti roku 1990.
Dvadsiata prvá klimatická konferencia bola jednou z najväčších akcií svojho druhu v histórii. Zúčastnilo sa jej až 50 tisíc ľudí. Do Paríža dorazili okrem iných aj najpoprednejší svetoví lídri ako Barack Obama, Angela Merkelová, François Hollande, Vladimir Putin či Si Ťin-Pching. Celosvetová dohoda bola uzatvorená 13. decembra 2015.
Trump zahadzuje budúcnosť, reaguje Obama
Odstúpením od parížskej klimatické dohody americký prezident Donald Trump a jeho vláda zahadzujú budúcnosť, reagoval vo vyhlásení jeho predchodca v Bielom dome Barack Obama.
Bývalý prezident zároveň podľa agentúry Reuters vyjadril presvedčenie, že sa štáty USA, mestá a firmy vzoprú tomuto kroku a vyvinú ešte viac úsilia k ochrane planéty.
Európska únia vyjadruje hlboké poľutovanie nad jednostranným rozhodnutím administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody. V reakcii na dnešné Trumpovo oznámenie to uviedol eurokomisár pre opatrenia v oblasti klímy a energetiky Miguel Arias Cañete. Svet podľa neho môže v boji s klimatickými zmenami aj naďalej počítať s európskym vedením.
Zástupca komisie vo vyhlásení uviedol, že EÚ po americkom kroku posilní svoje existujúce partnerstvá a bude hľadať nové od najväčších svetových ekonomík po najmenšie ostrovné štáty, ktoré sú klimatickými zmenami ohrozené.
Musk v reakcii opúšťa Trumpov poradný zbor
Bývalý viceprezident Al Gore, ktorý bol v rokoch 1993-2001 zástupcom hlavy štátu Billa Clintona a roky sa venuje ochrane klímy, označil Trumpovo rozhodnutie, za "bezohľadné a neobhájiteľné". "To podkopáva postavenie Ameriky vo svete a hrozí, že poškodí schopnosť ľudstva riešiť klimatickú krízu včas," varoval.
Americký podnikateľ a vizionár Elon Musk na Twitteri napísal, že ústup od dohody nie je dobrý ani pre USA, ani pre svet. Oznámil tiež, že odstupuje z Trumpovho poradného zboru. Šéf konglomerátu General Electric Jeff Immelt vyjadril sklamanie. Upozornil, že zmeny klímy sú reálne. Priemysel si podľa neho už nemôže dovoliť závisieť na vláde, ale viesť boj za čistejšie životné prostredie bez nej.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
