Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.06.2017, 23:55

Zelenú ekonomiku nezastaví ani Trump

Ekologicky vyrábaná energia bude už čoskoro lacnejšia než klasická. To prevráti biznis hore nohami, firmy na celom svete sa už pripravujú.

Donald Trump
Zdroj: Reuters

Trump-Netrump, Paríž-Neparíž, dohoda-nedohoda. Zelené inovácie sú v niektorých smeroch už tak ďaleko, že ich nezastaví ani odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody. „Kôň už stajňu opustil,“ povedal pre Reuters Mark Malloch-Brown, predseda Komisie pre biznis a udržateľný rozvoj, ktorá vznikla pri Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Narážal na to, že v mnohých sektoroch je zelená ekonomika už tak ďaleko, že sa nedá zastaviť.

Éra elektromobilov za rohom
Vlajkovou loďou sú e-autá. Čerstvá štúdia think thanku RethinkX počíta s tým, že o niečo viac ako desať rokov si drvivá väčšina Američanov presadne do elektromobilu. Analytici pritom argumentujú príbehom mobilov. Spomeňte si na svoju prvú „tehlu“ a ako bola chvíľku raritou. A už krátko nato mal mobilný telefón každý. Pomalý rozbeh postupne vystriedal exponenciálny rast.

Podľa štúdie nastane niečo podobné aj v prípade elektromobilov. A to najmä vďaka tomu, že už v najbližších rokoch prudko zlacnejú batérie do e-áut. „Najväčší boom príde, keď sa dokončí fabrika Tesly Gigafactory v Nevade, ceny batérií klesnú o 50 percent,“ povedal technický riaditeľ Tesla Club Slovakia Stanislav Kurek. Predpokladá, že o päť až desať rokov klesnú ceny e-áut o polovicu. Batérie sú v nich najdrahšou položkou.

Zelená energia lacnejšia než uhlie
„Viete, kde má elektromobil výfuk? V najbližšej uhoľnej elektrárni.“ Tento aforizmus poukazuje na to, že bez zelenej energie nebudú ekomobily až také eko. Výroba energie tvorí stále najväčšiu časť koláča globálnych emisií.

Ekologická výroba energie je však už ešte ďalej ako elektromobily. Podľa agentúry Bloomberg bola v minulom roku nedotovaná solárna energia v rozvíjajúcich sa krajinách lacnejšia než energia z uhlia. Svetové ekonomické fórum predpokladá, že už čoskoro môžeme očakávať paritu medzi klasickou energiou a energiou z obnoviteľných zdrojov.

Postrčenie od štátu
Keď bude niečo lacnejšie, bude to aj ekonomicky atraktívnejšie. Pre firmy aj ľudí. Kým sa však dostaneme do bodu, keď začnú firmy automaticky siahať po ekologických riešeniach, potrebuje zelená ekonomika postrčiť. Práve s tým počíta Parížska dohoda, podľa ktorej by si mali štáty zvoliť vlastný spôsob, ako podporiť zelené riešenia.

„Najefektívnejší spôsob, ako postrčiť biznis ekologickým smerom, je uhlíková daň,“ myslí si Piero Pellizzaro, spoluzakladateľ startupu Climalia, ktorý pomáha firmám a mestám adaptovať sa na zmenu klímy. Podľa Pellizzara vedia krajiny touto daňou pokryť škody, ktoré sú spôsobené spaľovaním fosílnych palív a ktoré nie sú zahrnuté v ich cene. Dnes nesie tieto náklady celá spoločnosť, napríklad vo forme drahšieho zdravotníctva.

Príkladom je Veľká Británia, ktorá uhlíkovú daň zaviedla len nedávno. Podľa Financial Times to prinieslo významnú zmenu: kým pred dvomi rokmi tvorilo uhlie až 23 percent energetického mixu krajiny, dnes je to len deväť percent. Na porovnanie: na Slovensku vypĺňa uhlie viac než 21 percent našich energetických potrieb.

Slovensko ide v podpore zelenej energie zatiaľ cestou dotácií. Na kúpu e-áut poskytuje päťtisíceurový príspevok. Alebo napríklad vydáva domácnostiam poukážky na to, aby si nainštalovali na domoch solárne panely či kotly na biomasu.

Dôležitým faktorom pri prechode na ekologickejšie riešenia je však zmena v zmýšľaní ľudí. Čoraz väčší tlak začína prichádzať od samotných zákazníkov. Upozorňuje na to aj výkonný riaditeľ Slovenskej rady pre zelené budovy Ladislav Piršel, podľa ktorého bolo na Slovensku ešte pred piatimi rokmi len veľmi málo zelených budov. „Dnes ich budujú developeri veľa, pretože často stavajú kancelárske budovy a majú záujem získať zahraničné firmy. Z ich strany je po takýchto budovách dopyt, pretože chcú byť spoločensky zodpovedné.“

Klimatická zmena v číslach

  • 1 stupeň Celzia. O toľko stúpla globálna teplota od začiatku meraní, teda od roku 1880. K naplneniu
    Parížskej dohody tak ľudstvu zostáva len jeden stupeň.
  • 9 z desiatich najhorúcejších rokov od počiatku meraní sa vyskytlo po roku 2000, desiaty bol v roku 1998.
  • 40 miliárd ton oxidu uhličitého vypustíme ročne do ovzdušia.
  • 16 až 18 percent globálnych emisií vypúšťajú do ovzdušia Spojené štáty, ich populácia tvorí len 4,3 percenta populácie planéty.
  • 9 percent emisií vypúšťa EÚ, tvorí pritom 6,8 percenta svetovej populácie.
  • Z 33 700 vedeckých textov zaoberajúcich sa zmenou klímy uverejnených v karentovaných časopisoch len 34, a teda 0,01 percenta tvrdí, že klimatickú zmenu nespôsobuje človek.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.