Čierna Hora sa dnes oficiálne stala 29. členom NATO. Prístupové dokumenty na americkom ministerstve zahraničia pri slávnostnom ceremoniáli odovzdal čiernohorský minister zahraničia Srdjan Darmanović. Odovzdania dokumentov sa takisto zúčastnili generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, čiernohorský premiér Duško Marković a námestník amerického ministra zahraničia Tom Shannon.

"Dnes oslavujeme, že za nás nebude nikto rozhodovať, ako tomu bolo v minulosti," povedal podľa tlačových agentúr predseda čiernohorskej vlády Marković pri odovzdávaní dokumentov.

Podľa Stoltenberga vstup Čiernej Hory do Severoatlantickej aliancie bude "stabilizovať západný Balkán" a "prinesie mier a medzinárodnú bezpečnosť".

Čierna Hora bola prizvaná do NATO v decembri 2015. Protokol o pristúpení ratifikovali predstavitelia 28 členských krajín aliancie. Ide o prvé rozšírenie aliancie od roku 2009, kedy do organizácie vstúpili Albánska a Chorvátska.

Po Slovinsku a Chorvátsku je Čierna Hora treťou niekdajšou juhoslovanskou republikou, ktorá sa stáva súčasťou obrannej aliancie. V budúcnosti by sa členom mali stať aj Macedónsko, ktorej pričlenenie blokuje nevyriešený spor s Gréckom o názov krajiny, a Bosna a Hercegovina.

Čierna Hora disponuje asi 2000 vojakmi a má prístup k Jadranskému moru. Ďalšie krajiny, ktoré majú prístup k tomuto moru, teda Albánsko, Chorvátsko a Taliansko, už v NATO sú.

Jedným z kľúčových bodov Severoatlantickej zmluvy je článok päť, ktorý útok na jedného člena považuje za útok na celú alianciu.

Vodcovia čiernohorskej opozície sľubujú, že ak sa dostanú k moci, vyhlásia o členstve Čiernej Hory v NATO referendum.

Obyvatelia Čiernej Hory, ktorých je 620 000, sú rozdelení na stúpencov prozápadnej politiky a na tých, ktorí veria v spojenectvo s ortodoxnými kresťanmi, a prikláňajú sa tak skôr k Srbsku a Rusku. Rusko aj proruská opozícia v Čiernej Hore ako dôvod nesúhlasu s členstvom taktiež uvádzajú bombardovanie srbsko-čiernohorskej Juhoslávie v roku 1999 kvôli udalostiam v Kosove.