Keď sa rodila Amsterdamská zmluva, najťažším kompromisom bola Európska komisia. Výsledkom bolo šalamúnske rozhodnutie: k sa prijme päť nových členov, komisia zostane dvadsaťčlenná. Veľké krajiny EÚ sa mali zriecť práva nominovať dvoch komisárov a uvoľniť tak kreslá pre päť potenciálnych nováčikov. Lenže teraz je na "čakačke" až desať nových členov, ako v utorok v Bruseli povedal predseda Európskej komisie Romano Prodi, keď predstavoval prvý náznak reformy. Možno ich do únie prekĺzne o trochu menej, ale nováčikov v prvej vlne bude určite viac ako päť. Starý recept z Amsterdamu riešenie rébusu teda neposkytne.
Prodi má iný recept. Vie, že solídny a dôstojný rezort sa každému členovi rozšírenej komisie jednoducho neujde. Preto chce vytvoriť väčšie bloky podľa obsahu činnosti. Do jedného vreca dať vonkajšie vzťahy, medzinárodný obchod, rozvojové programy a humanitárnu pomoc. Podľa toho istého vzoru rozorať medze aj okolo ďalších komisárskych políčok. Vzniknuté "družstevné lány" by spadli pod podpredsedov bruselskej komisie. Tí by mali poruke vždy dvoch až troch komisárov vrátane nováčikov. S istotou možno predpokladať, že sa nájdu oponenti. Inflácia až tridsiatich komisárov a veľkosť blokov znamenajú, že by viceprezidentov bolo možno aj desať! Už na tom môže nápad pohorieť.
Zmluva z Nice ustanovuje len to, že každý štát má mať jedného komisára. Prodiho kalkulácie preto zostávajú hmlisté. Ani experti v komisii nevedeli včera povedať, či bude v roku 2004 komisárov práve 25 alebo prechodne dokonca tridsať. O tom vyššom počte, pravda, Prodi hovoril s pohľadom do vzdialenejšej budúcnosti. Pre prípad, že EÚ neskôr prijme aj Turecko a niektorých ašpirantov zo západného Balkánu.
"Je mi však jasné, že o zložení a fungovaní komisie rozhodne podľa odporúčania konventu príslušná medzivládna konferencia," pripustil pred novinármi Prodi, ale upozornil, že rozšírenie nepočká. "Preto predkladáme predstavu na stôl a nečakáme, až sa všade ratifikuje Zmluva z Nice a vstúpi do platnosti," vysvetlil. Môže sa to stať v najlepšom prípade koncom roku 2003. Na reformu komisie by potom naozaj bolo málo času.
Nikto si netrúfa predvídať ani to, kedy by reformovaná komisia mala začala fungovať. A hlavne, akú má mať životnosť. Mandát nastávajúceho bruselského orgánu sa končí v januári 2005. Prodi si však myslí, že by sa pod jeho klobúk mohlo "niekedy v roku 2004, až sa EÚ rozšíri -- či už to bude 1. januára alebo 1. júla" vojsť toľko komisárov, koľko bude nutné. Schéma nevylučuje, že krajiny, ktoré majú dvoch komisárov, si ich nechajú. Jeden z expertov ironicky poznamenal, že po rozšírení bude aj komisár Günter Verheugen "z čisto technického hľadiska nezamestnaný". Netrúfal si však v tomto štádiu špekulovať o jeho osude ani o ostatných "dvojkách" z piatich veľkých krajín EÚ. Aj keď sa zatiaľ nevie, ako to dopadne, zasvätení v Bruseli nevylučujú, že provizórium by teoreticky mohlo zahŕňať aj tridsať komisárov (10 dnešných krajín EÚ by malo naďalej po jednom, päť z nich po dvoch a desať nováčikov z prvej vlny tiež po jednom). Aj keď by takáto široká zostava bola na ihrisku možná rok, v najhoršom prípade o niečo dlhšie ako jeden semester.
Posledným kľúčovým prvkom navrhnutej reformy Európskej komisie je zásada dôslednej kolegiality v rozhodovaní. Prodi v utorok v Bruseli výslovne odmietol, aby vnútri širšej komisie verejne či tajne pôsobil akýsi "direktoriát veľkých členských krajín". Chce si nových členov orgánu vyberať "výlučne podľa ich osobných kvalít, a nie na základe toho, kto im vydal cestovný pas".
Reformovať sa potrebuje aj Európska rada a určite aj Európsky parlament. "Aby to dávalo zmysel, mali by medzi sebou o racionalizácii svojej práce priebežne konzultovať," varoval Prodi. Generálny tajomník Rady Javier Solana už na summite v Seville navrhne niektoré reformy, z ktorých časť by začala fungovať okamžite.