Približne tak by sa dal preložiť hlavný odkaz, ktorý ku krajinám Európskej únie aj spojencom v NATO vyslala piatková pražská bezpečnostná konferencia.
"Mäkká sila sama o sebe nie je dosť účinná vo svete, ktorý je stále viac militarizovaný. Potrebujeme dôveryhodnú obrannú politiku Európskej únie," povedal v otváracom prejave bezpečnostného fóra predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. "Ďalší posun v spoločnej obrane je našou jedinou možnosťou. Otázkou zostáva len to, aký bude rýchly," uviedol Juncker.
Európa sa podľa neho nemôže spoliehať na to, že jej obranu zaistí NATO. Únijné štáty majú zlepšením spolupráce docieliť to, že budú silnejším článkom Aliancie. "V prípade potreby musíme byť schopní konať samostatne," uviedol Juncker.
Pod taktovkou Paríža
Krajinou, ktorá má na posilňovanie vojenského rozmeru Európskej únie najväčší záujem, je Francúzsko. Kým Nemecko je dnes ekonomicky jednoznačne najsilnejším štátom EÚ, vojenskou mocnosťou číslo jedna bude po odchode Veľkej Británie Francúzsko.
Krajina nielen s najsilnejšou kontinentálnou armádou, sieťou základní po svete, ale aj jediný štát, ktorý v Únii bez Londýna bude disponovať jadrovými zbraňami.
Bolo to vidieť aj v Prahe, kam Francúzsko, hoci sa tam v nedeľu konali parlamentné voľby, vyslalo najsilnejšiu delegáciu, vrátane ministra zahraničia Jeana-Yvesa Le Driana a ministerky obrany Sylvie Goulardovej.
Už teraz je väčšina zahraničných vojenských misií EÚ, hlavne v Afrike, pod taktovkou Paríža. "Francúzsko už mnoho rokov volá po tom, aby sme sa pokúsili rozvinúť nezávislé obranné kapacity, hoci v rámci NATO," vyhlásila Goulardová, ktorá o tom tiež rokovala so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Ursulou von der Leyenovou.
Päť miliárd eur v obrannom fonde
Nemecký postoj, ktorý sa nezvyčajne priblížil tomu francúzskemu, vyjadrila už po májovom summite NATO s účasťou Donalda Trumpa nemecká kancelárka Angela Merkelová: "Čas, kedy sme sa mohli spoľahnúť na ostatných, je zrejme na konci. My Európania musíme vziať svoj osud do vlastných rúk."
Je však otázka, aké vlastné ruky to budú. "Ďalší osud podpory európskej obrany leží v rukách Francúzska a Nemecka, ale zdá sa, že tentoraz má Paríž silnú podporu Berlína. Ide len o to, aby to, čo vznikne, neboli európske sily s tak veľkou dominanciou Francúzska, že v nej my všetci ostatní budeme len jeho prívesky," vyjadril sa na konferencii jeden vysoký diplomat stredoeurópskej únijnej krajiny.
Podobné je to s obranným fondom EÚ, ktorý má prispieť k spoločnému vývoju a výrobe európskych zbraní a v ktorom by malo byť päť miliárd eur. Aj tu hrozí, že bude slúžiť hlavne veľkým európskym zbrojovkám. "Európska komisia sa bude snažiť, aby naň dosiahli aj malé a stredné firmy," upokojuje nemenovaný bruselský zdroj.
Hlavnú úlohu v "európskej obrane" však nechce hrať Brusel, ale prenecháva ju členským štátom, ktoré sa musia dohodnúť hlavne medzi sebou. Už teraz je jasné, že na rozdiel od Česka, ktoré projekt podporuje a chce sa ho zúčastniť, si iné krajiny udržujú odstup. "Pre Poľsko ostáva garantom bezpečnosti iba NATO," uvádza jeden poľský diplomat.
Aliancia sama sa však tvári, že jej snaha o posilnenie únijnej obrany ani trochu nevadí. "NATO víta, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v obrane. Silnejšia Európa znamená silnejšiu Alianciu," uviedla v Prahe zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Rose Gottemoellerová.