Rokovania medzi britskými konzervatívcami a severoírskymi protestantmi kvôli tolerovaniu vlády Theresa Mayovia stále pokračujú. Kontroverzné témy, ako sú zväzky osôb rovnakého pohlavia, preberané byť nemajú, o to viac pôjde o ďalšie peniaze z Londýna.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa zdala byť kariéra šéfky severoírskych protestantských unionistov (DUP) a predsedníčku regionálnej vlády Arlene Fosterovej spečatená.
Pri provinčných voľbách stratila jej strana hlasy a len tesne obhájila pozíciu najsilnejšej strany pred katolícko-republikánsku stranou Sinn Féin (SF). Po voľbách navyše stroskotali všetky pokusy o vytvorenie novej spoločnej vlády protestantov a katolíkov, ako ju predpisuje takzvaná veľkopiatková dohoda z roku 1998.
Dôvodom bol finančný škandál s ekologickými dotáciami, za ktorý niesla Fosterová priamu zodpovednosť. Keď odmietala odstúpiť, SF koalíciu opustila.
Po dlhšej dobe tak opäť viselo vo vzduchu nebezpečenstvo priamej správy z Londýna, ktorá bola vykonávaná v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy provinciou otriasalo sektárske násilie medzi katolíkmi a protestantmi.
Po minulom týždni však bude mať DUP kľúčový význam pre ďalšiu existenciu vlády konzervatívnej premiérky Theresy Mayovej. Desať severoírskych poslancov v Dolnej snemovni jej zabezpečí väčšinu a tým aj politické prežitie.
Unionisti vycítili šancu
Ešte bezprostredne po voľbách pritom Arlene Fosterová vyhlasovala, že britská premiérka sa s týmto výsledkom sotva udrží na čele vlády. O niekoľko hodín neskôr už vyjednávači Fosterovej diskutovali s emisármi Mayovej o podmienkach prípadnej spolupráce v novej Dolnej snemovni.
Rýchly obrat v postojoch doterajšej šéfministerky regionálnej vlády nie je prekvapivý. Už v minulosti preukázali predstavitelia DUP schopnosť zmeniť v pravú chvíľu stanovisko.
Dokladom toho bol zakladateľ strany, protestantský pastor Ian Paisley. Ten ju v roku 1971 ustanovil ako politické krídlo ním založenej Slobodnej Presbyteriánskej cirkvi. Skoro celý svoj život odmietal akúkoľvek spoluprácu s katolíkmi, ktorú označoval za "paktovanie s diablom".
Napriek tomu ale po volebnom víťazstve v regionálnych voľbách v roku 2007 stál na čele vlády a musel sa vyrovnať s tým, že jeho náprotivkom na katolíckej strane bol niekdajší člen vojenského vedenia teroristickej Írskej republikánskej armády (IRA) Martin McGuinness.
Paisley vtedy nemal inú možnosť, pretože vládnu spoluprácu s katolíkmi mu predpisovala veľkopiatková dohoda, ktorá po troch desiatkach rokov ukončila sektárske násilie v Severnom Írsku, ktoré si vyžiadalo vyše tritisíc ľudských životov.
Aj tento historický kompromis Paisley a jeho ľudia pôvodne odmietali, nakoniec si ale pragmaticky spočítali, že jeho potenciálne prínosy sú ďaleko vyššie.
Odmietajú Darwina i tvrdý brexit
Od čias, kedy stál na čele DUP Paisley, sa jej program príliš nezmenil. Strana presadzuje konzervatívne hodnoty, k jej voličom patria popri poľnohospodárom i robotníci a spravidla bývajú označovaní ako silne nábožensky založení.
Zhruba tretina z nich sú členovia Paisleyho cirkvi, ktorá pokračuje aj po smrti jej zakladateľa. Jej príslušníci dodnes pozerajú na homosexualitu ako na hriech a odmietajú Darwinovu evolučnú teóriu. Nesúhlasia tiež s akoukoľvek liberalizáciou prísneho zákazu umelého prerušenia tehotenstva.
DUP bola jedna z mála strán v Severnom Írsku, ktoré presadzovali odchod Británie z Európskej únie. Odmieta však pristúpiť na to, čo označujú konzervatívci za "tvrdý brexit", ktorý predpokladá aj odchod z colnej únie. To by viedlo k obnoveniu kontrol na hranici s Írskou republikou, čo by mohlo prispieť aj k prehĺbeniu konfliktov v rámci Severného Írska.
Radikálna DUP patrila pôvodne k menším protestantským stranám. Do pozície najsilnejšej sily v provincii vyrástla aj vďaka podpore Oranžského rádu. Ten bol založený v 18. storočí na počesť víťazstva kráľa Viliama Oranžského nad katolíkmi v roku 1690.
Jeho tradičné pochody štvrťami s katolíckou väčšinou, ktoré začínali pravidelne okolo 12. júla, boli katolíkmi považované odjakživa za provokáciu.