V piatok 9. júna tohto roku bol David Eubank vo vojnovej zóne v Mósule, kde už niekoľko mesiacov pomáha ako humanitárny pracovník. To, čo ten podvečer vykonal, už obletelo na videu celý svet.
56-ročný Eubank sa nachádzal na ulici blízko zničenej továrne na Pepsi Colu. Zrazu zbadal hroznú scénu. "Bola tam žena sa znetvorenou tvárou. Mŕtva. Vedľa prestrieľané dieťa. Mŕtve. Blízko nich ležali dvaja starší ľudia. Mŕtvi. A v tej chvíli mi došlo, že všetky tie veci okolo, zabalené v handrách, sú mŕtve deti," povedal Eubank denníku Los Angeles Times.
Všetkých zastrelili ostreľovači Islamského štátu, ktorí o mósulské Staré mesto bojujú s koaličnými jednotkami. Medzi mŕtvymi telami pri prestrieľanej stene potom uvidel Eubank nejaký pohyb. Polonahé zhruba päťročné dievčatko vykukovalo spod hidžábu mŕtvej matky, vedľa nej bolo potom malé batoľa. O niečo ďalej zase zranený muž opretý o stenu mával o pomoc.
Lenže sniperi džihádistov ďalej pálili a preživší boli zhruba 140 metrov ďaleko. Eubank a niekoľko irackých vojakov prišli rýchlo s plánom: chceli skúsiť dievčatko zachrániť.
Texasan Eubank už od troch rokov túžil byť vojakom. V 18. rokoch narukoval, postupne sa dostal až k elitným jednotkám First Special Forces Group - americkým špeciálnym jednotkám operujúcim v Pacifiku. Jeho jednotka bola nasadená predovšetkým v Strednej a Južnej Amerike a najviac v Thajsku. Po 10 rokoch však odišiel a po pôsobení v rôznych kresťanských organizáciách vytvoril Free Burma Rangers (FBR). Skupina pôsobiaca v Mjanmarsku si dala za cieľ zabezpečovanie liekov, zásob a humanitárnej pomoci v miestach, kam sa iné organizácie nemohli dostať.
V posledných dvoch rokoch FBR pôsobí hlavne po boku kurdských Pešmergov v boji s Islamským štátom. Mósulská ofenzíva je však podľa členov FBR to najhoršie, čo zažili. A teroristickú organizáciu Islamský štát považuje FBR za ozajstného diabla. "Ale jedna z prvých vecí, čo tu Dávid vykonal, bolo to, že sa ospravedlnil za to, čo tu USA urobili," povedala LA Times Hosanna Valentinová, dlhoročná členka FBR. "Nie všetko bolo zlé, ale niečo áno. My sme sem prišli pomáhať. Ak robíte veci z lásky, môže to zachraňovať životy."
Keď sa potom onoho 9. júna rozhodol Eubank pri odvážnej akcii riskovať svoj život kvôli malému dievčatku, dohovoril si postup s veliteľom koaličných síl na mieste. Vojaci nasadili dymovnice, ktoré ich mali aspoň čiastočne ochrániť pred paľbou ostreľovačov. Eubank s dvoma vojakmi potom postupovali za tankom, všade okolo nich sa do krajiny zarývali strely sniperov.
Potom Američania zhodili ďalšie dymovnice. Eubank sa ocitol niekoľko metrov od dievčaťa, napriek tomu bolo naďalej okolie pod paľbou. "Stále sa všade okolo mňa strieľalo," opísal Eubank. Bolo to bleskové rozhodnutie: teraz alebo nikdy. Päťdesiatšesťročný muž sa rozhodol pre teraz. "Ak by som pri tomto zahynul, myslím si, že by môjmu rozhodnutiu žena a deti rozumeli."
V čiernom tričku, prilbe a nepriestrelnej veste vyrazil medzi strelami sniperov pre dievča. Jeho dvaja kolegovia so samopalmi v tej chvíli vystúpili spoza tanku a spustili kryciu paľbu. Eubank dobehol k dievčaťu, chytil jej pravú ruku a šprintoval späť. Celý beh, kedy sa ho sniperi snažili nájsť v hľadáčikoch svojich pušiek, trval 12 sekúnd.
Eubank sa potom vydal na ďalší beh. Batoľa však už medzi mŕtvymi telami nenašiel. Muž, ktorý predtým mával o pomoc, už bol mŕtvy. "Islamský štát to tam pokropil."
Krátko po záchrane malého dievčaťa sa Eubank aj s rodinou, ktorá tiež bola v Iraku, vrátil do Spojených štátov. Už teraz ale premýšľa o návrate. Práca stále nie je hotová. Staré mesto v Mósule stále nie je dobyté. A potom budú Iračania potrebovať pomôcť pri obnove ich zničenej krajiny.