Pred 25 rokmi, 26. septembra 1996, dobylo islamské fundamentalistické hnutie Taliban Kábul. Afganská metropola padla do rúk Talibanu prakticky bez boja.
Taliban z Kábulu vypudil vládu Burhanuddin Rabbáního a po vstupe do mesta zajal a popravil niekdajšieho afganského prezidenta Muhammada Nadžíbulláha a jeho brata Šáhpura Ahmadzáího, ktorí stáli na čele prosovietskeho režimu do apríla 1992, kedy sa k moci dostali predstavitelia opozičných mudžáhidov.
Vznik islamského štátu
Hnutie Taliban založili v júli 1994 afganskí utečenci, pôvodne študenti Koránu v pakistanských islamských školách, a Mudžahedíni, z ktorých niektorí bojovali v 80. rokoch proti sovietskej okupácii Afganistanu.
Príslušníci Talibanu sú prevažne etnickí Paštuni, ktorí vyznávajú ortodoxný smer sunnitského islamu. Vtedajší vodca hnutia mulla Muhammad Umar vyhlásil po obsadení Kábulu krajinu za "plne islamský štát" a Taliban následne začal uplatňovať islamské právo šaría, vrátane trestu smrti za vraždu, ukameňovanie za cudzoložstvo a uťatie končatiny za krádež.
Vláda tiež vyzvala ženy, aby podľa islamských zvykov začali chodiť na verejnosti iba zahalené, zakázala im chodiť do zamestnania a nechala uzavrieť dievčenské školy. Ženy, ktorých odev bol uznaný za neslušný, boli na verejnosti bité a prinútené vrátiť sa domov.
Taliban tiež krátko po ovládnutí afganskej metropoly oznámil, že povinnosťou všetkých moslimských mužov je nosiť tradičné čiapky alebo turbany a mať bradu, a vydal aj ďalšie zákazy.
Protiteroristické operácie
V októbri 2001 začali USA a Británia v rámci protiteroristickej operácie Trvalá sloboda útok na Afganistan, ktorý bol reakciou na septembrové útoky z toho istého roku na New York a Washington spáchané organizáciou al-Kájda, ktorá mala základňu v Afganistane.
Vláda Talibanu bola zvrhnutá v novembri 2001 a v roku 2004 sa v krajine konali prvé priame prezidentské voľby, ktoré vyhral doterajší prezident Hamíd Karzai. Od septembra 2014 bol prezidentom Ašraf Ghana. Od začiatku roku 2015 v krajine pôsobili nebojové misie Resolute Support, ktorej úlohou bol výcvik afganských bezpečnostných zložiek aj protiteroristickej akcie.
Vlani vo februári podpísali Spojené štáty a Taliban v Dohe dohodu, v ktorej USA a NATO sľúbili úplné stiahnutie vojsk z Afganistanu do 14 mesiacov, ak Taliban dodrží podmienky dohody. Na konci tohtoročného apríla spustilo NATO sťahovanie kontingentov zo svojej misie Resolute Support a v júli americký prezident Joe Biden vyhlásil, že americká vojenská misia v Afganistane skončí 31. augusta.
Znovuzískaná moc
Ihneď po začiatku sťahovania síl USA a ďalších krajín z krajiny zahájil Taliban ofenzívu, obsadil okrem iného strategicky významné pohraničné oblasti susediace s Iránom, Tadžikistanom, Turkménskom, Čínou a Pakistanom a za tri a pol mesiaca ovládol prakticky celú krajinu.
Taliban potom 15. augusta obsadil metropolu Kábul vrátane prezidentského paláca a vyhlásil víťazstvo vo vojne. Prezident Ašraf Ghany z vlasti utiekol a nachádza sa v Spojených arabských emirátoch, ktoré oznámili, že ho prijali "z humanitárnych dôvodov".
Viacero západných štátov následne zavrelo ambasády a začalo evakuáciu svojich občanov a miestnych spolupracovníkov. Američania a ich spojenci prepravili z krajiny cez 124-tisíc cudzích štátnych príslušníkov i spolupracujúcich Afgancov.
Definitívne sa americké sily stiahli z medzinárodného letiska v Kábule 30. augusta a po takmer 20 rokoch tak skončila americká vojna v Afganistane, ktorá si vyžiadala skoro 200-tisíc ľudských životov na oboch stranách a bilionové náklady.
"Snažia sa budiť zdanie, že sú iní, než boli. Ale ich činy nesvedčia o tom, že sa príliš zmenili. Čo si myslím, že sa ani moc nedalo očakávať," povedal nedávno o situácii v krajine veľvyslanec Jiří Baloun, podľa ktorého má vo vnútorne rozdelenom hnutí pravdepodobne prevahu militantné krídlo.
Taliban napríklad navzdory deklarovaným sľubom neotvoril na rozdiel od chlapčenských dievčenské školy. Nedodržal tiež slovo pri zostavení dočasnej vlády, v ktorej sľuboval prítomnosť zástupcov menšín a žien.
Žiadna žena ale medzi 33 členmi vlády nie je a 30 z nich sú Paštuni. Podľa Balouna v krajine panuje strach, pretože Taliban pokračuje v prehľadávaní domov bývalých vládnych činiteľov a ich spolupracovníkov. Ľudia sa preto obávajú, čo bude nasledovať.
Osobitná splnomocnenkyňa OSN pre Afganistan Deborah Lyonsová začiatkom septembra uviedla, že hnutie Taliban má od svojho návratu k moci na svedomí vraždy niekdajších príslušníkov afganských bezpečnostných síl, hoci sľúbilo, že nebude nikoho prenasledovať.