Ruský prezident Vladimir Putin v piatkovej výročnej správe o stave národa označil za strategický cieľ zvýšenie hospodárskeho rastu, reformu armády a vývoj nových strategických zbraní. V asi hodinovom prejave v Kremli sa Putin tiež dotkol vojny vo vzbúreneckej kaukazskej republike Čečensko, hoci neponúkol žiadne nové iniciatívy. Zároveň vyzval na zredukovanie prekvitajúcej byrokracie a naliehal na politické zjednotenie sa kvôli týmto úlohám. "Čelíme vážnym hrozbám," povedal Putin poslancom v mramorovej miestnosti v Kremli. Aktuálnymi hrozbami pre Rusko podľa neho sú demografický posun, chudoba, šírenie zbraní hromadného ničenia, medzinárodný terorizmus. V oblasti zahraničnej politiky Putin nepriamo obvinil USA, že vojnou v Iraku sa pokúsili rozšíriť sféru vplyvu pod zámienkou boja proti terorizmu. "Silné a vycvičené armády sa použili nie na boj proti hrozbám, ale na rozšírenie zóny strategického vplyvu," povedal, hoci vojnu v Iraku ani USA priamo nespomenul.
Každoročné posolstvo ruského prezidenta zákonodarcom oboch parlamentných komôr je tradícia, ktorú zaviedol Putinov predchodca Boris Jeľcin v roku 1994. Obyčajne ju šéf Kremľa prezentuje v apríli, tohtoročné omeškanie súvisí s irackou krízou a iritáciami v ruskej zahraničnej politike. Tento rok sa reči venovala mimoriadna pozornosť, je totiž posledným posolstvom pred decembrovými parlamentnými voľbami a marcovými prezidentskými voľbami v roku 2004.