Spomínate si ešte na nástup mobilných telefónov? Sprvu boli drahé a obrovské. No v jednom momente sa ich objem a cena prudko zmenšili a čochvíľa ich mal každý. Čosi podobné sa podľa odborníkov práve deje aj s nástupom zelenej energie, zvlášť s jej solárnou verziou. A prvou obeťou sa aj napriek odporu amerického prezidenta Donalda Trumpa stáva najšpinavší fosílny zdroj energie - uhlie.
Nie tak dávno ešte bola alternatívna energia “alternatívnou”, dnes sa už stáva konvenčnou. Solárne panely nielenže priebežne znásobujú svoju účinnosť, ale zároveň aj prudko klesajú ich ceny. A tak sa stávajú skutočným súperom iných zdrojov energie poháňajúcej globálnu ekonomiku.
Deutsche Bank v jednej svojej analýze spred troch rokov predpokladala, že v roku 2017 dosiahne energia “zo zásuvky” a z panelov paritu. Je rok 2017 a zdá sa, že sa analytici najväčšej nemeckej banky nemýlili.
Na tento trend však dopláca uhoľný priemysel. Ten síce (hneď po rope) naďalej dominuje globálnemu energetickému mixu - podľa najnovšieho energetického výhľadu spoločnosti British Petroleum tvorí z neho stále bezmála 30 percent - no jeho podiel už druhý rok za sebou klesá.
V rokoch 2015 a 2016 dopyt po uhlí napriek globálnej konjunktúre poklesol a tento trend by mal podľa spomínanej štúdie spoločnosti British Petroleum naďalej pokračovať. Svetová spotreba uhlia padla vlani o 1,7 percenta, produkcia celosvetovo poklesla o 6,6 percenta. Tento smer si drží aj v roku 2017.
Uhlia sa už toľko neopláca
Aktuálny príkladom prepadajúcej sa ziskovosti uhlia a záujmu oň je krok firmy Coal India, najväčšej uhoľnej spoločnosti na svete. Podľa denníku The Independent jej vedúci predstavitelia informovali tamojšie akciové trhy, že v najbližšej dobe zatvoria 37 svojich uhoľných baní.
To zodpovedá približne deviatim percentám produkcie firmy, ktorá produkuje viac než 80 percent indického uhlia. Uhlie pritom tvorí energetickú kostru hospodárstva indického subkontinentu - podľa údajov indickej vlády vytvára až 59 percent všetkej tamojšej energie. Bane by mala firma zatvoriť do marca 2018. Tento krok by mal podľa správy uverejnenej na portáli OSN zameranom na zmenu klímy, ušetriť firme takmer 110 miliónov eur.
Tento vývoj nie je prekvapením. Len v máji totiž indická vláda hodila do koša dlhodobé plány výstavby ďalších uhoľných elektrární s inštalovaným výkonom až 14 gigawattow. Pre porovnanie, inštalovaný výkon za celé Slovensko dosahuje podľa údajov ministerstva hospodárstva približne osem gigawattow. Podľa The Independent je to symptómom veľkej zmeny na tamojšom energetickom trhu.
Tim Buckley, ktorý šéfuje Inštitútu pre energetické hospodárstvo a finančné analýzy, povedal pre už spomínaný portál OSN, že je to vôbec po prvý raz, keď bola v Indii solárna energia lacnejšia než uhlie. “To bude mať vážne dopady na celkový globálny trh s energiami,” doplnil Buckley. Zvlášť ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že ide o tretieho najväčšieho spotrebiteľa energie na svete po USA a Číne a zároveň štvrtého najväčšieho producenta uhlia. Inými slovami, Indii sa už neoplatí ťažiť a spotrebovávať ani vlastné uhlie.
Je to tak ďalší krok tejto uhoľnej veľmoci smerom k energetickej revolúcii, domnievajú sa analytici. Podľa analýzy Inštitútu pre energiu a zdroje z indického Naí Dillí uverejnenej ešte vo februári tohto roku, by sa India pri tomto tempe mohla do roku 2050 závislosti od uhlia celkom zbaviť.
Tým by krajina významne pomohla v boji krajín sveta proti človekom spôsobenej zmene klímy, ktorá na ňu významne dolieha napríklad prostredníctvom čoraz častejších a dlhších vĺn tepla, období sucha či vynechávajúcich alebo naopak príliš silných monzúnov.
Zároveň by to však prispelo aj k plneniu záväzkov z Parížskej klimatickej dohody a s jej hospodárskym výtlakom nepriamo aj k tlaku na ďalšie zvyšovanie efektivity a s ním spojené znižovanie cien zelených energií šetrných k životnému prostrediu planéty.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
