Dôvod znie: Neplnil si svoje povinnosti pri likvidácii zastaraných zbraní. "Dnes som prijal Marčukovu rezignáciu preto, že všetko, čo sa tu robí, sa nerobí vzhľadom na štátne záujmy," citovala ho agentúra Interfax. "Je to prakticky otvorená sabotáž. Keď vidíme, čo sa vo svete deje, máme predsa dvojnásobnú zodpovednosť a hrať nejaké hry, to ja, ako obyčajný človek, nechápem," pokračoval na adresu politika, ktorý stál v čele rezortu viac ako rok. Hneď po oznámení správy sa však objavilo niekoľko nejasností. O svojej "rezignácii" sa Marčuk podľa agentúry Unian dozvedel až z médií. Tá citovala predsedu parlamentného výboru pre obranu a národnú bezpečnosť Georgija Krjučkova, ktorý vyhlásil, že minister obrany demisiu nepodal. "Nečakal to," povedal. Podľa neho, keď sa objavila prvá správa o jeho rezignácii, práve s ním hovoril o jeho plánoch ešte raz sa obrátiť na prezidenta vo veci reformy ozbrojených síl. "To predsa nie je normálne, aby sa minister dozvedel o svojom odvolaní z médií," pokračoval Krjučkov. "Kádrová politika vyvoláva vážnu nespokojnosť o to viac, že dnes sa riešia niektoré otázky v súvislosti s voľbami a dosadzujú sa na určité miesta vhodní ľudia. Robí sa to v mnohých štátnych štruktúrach aj vo vojenskej sfére," uzavrel. Podľa denník Ukrajinska Pravda sa rozhodnutie odvolať ministra obrany zdalo čudným aj predsedovi parlamentu Vladimirovi Litvinovi. "Marčuk dnes predkladal zákon (v parlamente) a nič nenaznačovalo takéto rozhodnutie," citoval ho denník.
Zdá sa, že za odvolaním ministra obrany treba hľadať iné motívy. Hlavným dôvodom nie sú podľa mnohých analytikov Marčukove chyby, ale blížiace sa voľby. "Vo funkcii ministra obrany potrebuje súčasná administratíva človeka, ktorý môže zabezpečiť hlasy vojakov v prospech provládneho kandidáta," povedal poslanec Georgij Mančulenko. Podľa neho chce Kučmova administratíva kontrolovať ozbrojené sily, ak by v prípade Juščenkovho víťazstva bolo treba použiť silový scenár.
O tejto možnosti sa diskutuje už dlhší čas. Ukrajinské ministerstvo vnútra minulý mesiac oznámilo, že nedopustí, aby sa v krajine zopakoval gruzínsky scenár. "Nenadarmo nás volajú silovými orgánmi, keď bude treba použiť zákon, buďte si istí, že ho uplatníme a nikto nás nezastaví," citoval štátneho tajomníka Kornijenka denník Nezavisimaja gazeta. Jeho vyhlásenie pritom nasledovalo hneď po tom, ako niekoľko organizácií informovalo, že počas volieb plánujú uskutočniť najrozsiahlejší exit polls v dejinách Ukrajiny.
Odvolanie Marčuka sa pravdepodobne nestretne ani s priaznivou reakciou NATO. Britský vojenský analytik James Sherr pre rádio Svoboda vyhlásil, že je to "ďalší signál, že mienka Západu nie je pre tých, ktorí majú v rukách reálnu moc, smerodajná". Pripomenul, že Marčuk bol na miesto ministra dosadený po škandále z Koľčugami a jeho osobnú reputáciu ako zástancu vstupu Ukrajiny do aliancie využila Kučmova administratíva na urovnanie škandálu okolo ich predaja Iraku.
Októbrové prezidentské voľby na Ukrajine budú osudové a rozhodnú o orientácii krajiny - novom definovaní vzťahov s Európskou úniou, NATO a Ruskom. Súčasný prezident Leonid Kučma, ktorý sa v poslednom období profiloval balansovaním medzi Východom a Západom, nekandiduje, napriek tomu, že mu jeho tretiu kandidatúru odobril Ústavný súd. Najväčšie šance má premiér Viktor Janukovyč a bývalý premiér a vodca opozície - Viktor Juščenko, ktorý sa všeobecne považuje za prozápadného kandidáta. Kučmovmu nástupcovi ostanú široké právomoci, keďže obľúbený projekt prezidenta - ústavná reforma, ktorá by znamenala prechod na parlamentnú republiku, nemala dostatočnú podporu.