Preventívny úder proti jadrovému programu KĽDR by najskôr vyvolal okamžitú reakciu. Najväčšou hrozbou predstavuje severokórejské delostrelectvo rozmiestnené na hraniciach s Južnou Kóreou, píše denník The New York Times.
Severokórejský raketový program prekročil významný míľnik. Totalitná krajina v utorok otestovala medzikontinentálnu strelu, ktorá by podľa expertov doletela až na Aljašku. Obavy, že by nevyspytateľný režim v Pchjongjangu mohol jedného dňa uskutočniť jadrový útok na Spojené štáty, sú teraz zas o niečo reálnejšie a Washington musí premýšľať, aké sú v tejto situácii jeho možnosti.
Podľa denníka The New York Times Pentagon v priebehu rokov vypracoval mnoho plánov vojenského zákroku proti Severnej Kórei, od mohutnej invázie po obmedzené preventívne údery. Spojené štáty tiež organizujú pravidelné manévre s juhokórejskou armádou.
Útok proti KĽDR naposledy vážne zvažoval v roku 1994 vtedajší šéf Pentagónu William J. Perry, ktorý chcel vypracovať plány pre "chirurgický úder" na severokórejský jadrový reaktor. Neskôr však dospel k názoru, že by vyprovokoval vojnu, ktorá by si vyžiadala státisíce mŕtvych, a od plánov upustil.
Stávky v kórejskej rulete sú dnes ďaleko vyššie. Pchjongjang odvtedy päťkrát otestoval svoje atómové zbrane (minulý rok odpálil hneď dve) a americkí predstavitelia veria, že má k dispozícii najmenej desať atómových bômb. Na medzikontinentálnu strelu ich zatiaľ nenasadí, ohrozuje však s nimi krajiny v dolete svojich rakiet stredného doletu - teda Japonsko a Južnú Kóreu.
Na dostrel severokórejských diel
Ako by sa severokórejský vodca Kim Čong-un v prípade amerického úderu zachoval, nie je vôbec jasné. Analytici upozorňujú, že primárnym cieľom mladého diktátora je zachovanie režimu a preto by svoje jadrové, biologické alebo chemické zbrane použil len ak by sa obával bezprostrednej invázie, jadrového útoku, či pokusu o atentát na svoju osobu.
Podľa The New York Times by preventívny americký útok zrejme nedokázal zničiť všetok severokórejský jadrový arzenál, ktorého časť je ukrytá v jaskynných a podzemných komplexoch. Aj veľmi limitovaný vojenský zásah by navyše vyvolal Kimovu odvetu a ohromné obete na ľudských životoch.
Severná Kórea by najskôr odpovedala mohutným delostreleckým útokom na Južnú Kóreu. Minister obrany James Mattis nedávno varoval, že ak by k tomu došlo, pre väčšinu ľudí by to pravdepodobne predstavovalo "najstrašnejší konflikt v živote".
Severnú a Južnú Kóreu oddeľuje najstráženejšia a najmilitarizovanejšia hranica na svete. Obe krajiny mali viac ako šesťdesiat rokov na to, aby sa pripravili na opätovné vypuknutie konfliktu prerušeného v roku 1953. Južná Kórea má jednu veľkú nevýhodu: takmer polovica jej obyvateľstva žije na dohľad od severokórejských hraníc.
"V tejto masívnej aglomerácii je všetko, čo je pre Južnú Kóreu dôležité - vláda, biznis a obrie populácie. Je to gigantická megalopolis, ktorá začína 30 míľ (asi 50 kilometrov, pozn. red.) od hraníc a končí 70 míľ (asi 110 kilometrov) od hraníc. Z hľadiska národnej bezpečnosti je to šialené," hovorí politický analytik Robert E. Kelly z Národnej univerzity Pusan v Južnej Kórei.
Tridsaťtisíc mŕtvych
Severná Kórea má pozdĺž hraníc 8 000 delostreleckých kanónov a raketometov, ktoré by podľa analytikov počas prvej hodiny konfliktu mohli cez hranicu vypáliť 300 000 dávok. Väčšina artilérie má dostrel päť až desať kilometrov, Kim však má pri hraniciach tiež najmenej tri typy zbraní, ktorých sa musia báť aj v Soule.
Ide o delá Koksan kalibru 170 mm, raketomety ráže 240 mm schopné zasiahnuť severné predmestia Soulu a raketomety kalibru 300 mm, ktoré dostrelia až za juhokórejskú metropolu. Na hraniciach môže byť až tisícka týchto zbraní, mnoho z nich je zrejme poschovávaných v tuneloch, bunkroch a jaskyniach.
Severokórejčania by ich zrejme nenasadili všetky naraz, aby neprezradili ich pozíciu a ušetrili muníciu.
Rozmiestnenie delostreleckých kanónov a raketometov v Severnej Kórei.
Odhadnúť, koľko by si prvý útok zo strany severu vyžiadal mŕtvych, záleží na miere nasadenia delostrelectva a na kvalite munície. V roku 2010 Severná Kórea odpálila asi 170 delostreleckých granátov na juhokórejský ostrov Jonpchjong. Zomreli dvaja civilisti a dvaja vojaci. Analytici neskôr spočítali, že asi štvrtina severokórejských granátov neexplodovala.
Päť rokov stará štúdia think-tanku Nautilus Institute for Security and Sustainability uvádza, že ak by došlo k novému konfliktu a Severokórejčania by sústredili paľbu iba na vojenské ciele, počet obetí by sa vyšplhal k číslu 3 000. Ak by delá zamerali na oblasti obývané civilistami, bolo by obetí desaťkrát viac.
Magická zbraň neexistuje
Podľa The New York Times sú juhokórejské možnosti obrany značne obmedzené. Pred balistickými raketami ich do istej miery chránia systémy THAAD, Patriot a Hawk. Južná Kórea však nedisponuje obranou ako je napríklad izraelský systém protiraketovej obrany Železná klenba, ktorý dokáže ničiť delostrelecké granáty aj nízko letiace rakety krátkeho doletu. Treba podotknúť, že ani tento systém, o ktorý sa juhokórejská vláda niekoľkokrát zaujímala, by nedokázal zastaviť všetky granáty letiace na Soul.
"Neexistuje žiadna magická zbraň, ktorou možno zničiť severokórejské delostrelectvo ešte predtým, než v Soule a Južnej Kórei spôsobia výraznejšie straty," hovorí David Maxwell z Centra pre bezpečnostné štúdie pri Georgetown University. Juhokórejčania a Američania by preto v prípade konfliktu vsádzali na tradičnú taktiku: čo najrýchlejšie lokalizovať severokórejské delá a zničiť ich.
Experti predpokladajú, že Američania a Juhokórejčania by Kimovi delostrelectvo zlikvidovali v priebehu troch až štyroch dní. Počet obetí na juh od hraníc by závisel aj na tom, koľko ľudí by Juhokórejčania dokázali počas prvých hodín dostať do bezpečia. V Soule je podľa miestnych úradov asi 3 300 krytov, čo by malo stačiť pre všetkých desať miliónov obyvateľov metropoly. Ďalších 3 700 bunkrov je v okolí hlavného mesta.
Miestne úrady však čelia kritike, že na chaos v prípade delostreleckého útoku nie sú pripravené a hrozbu neberú dostatočne vážne. Množstvo obyvateľov ani netuší, kde sa v okolí ich bytu nachádza najbližší kryt. Severná Kórea už príliš dlho hrozí, že zmení Soul v "ohnivé more" a predstava vojny zovšednela. "Starosti mi to nerobí. Mám príliš veľa práce a toľko starostí so svojím životom, aby som sa tým trápil," povedal v máji reportérke The New York Times obyvateľ Soulu Čung Cho-pil.