Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.07.2017, 00:00

Bol kľúčovým spojencom pre Biely dom, ale narazil. Bývalý mariňák je teraz späť vďaka Trumpovi

Erik Prince
Zdroj: Reuters

Bývalý mariňák Erik Prince bol kedysi pre Biely dom kľúčovým spojencom. Jeho firma Blackwater poskytovala mužov do vojny v Iraku.

Povestná brutalita a vraždy civilistov však prispeli k jej pádu a Prince sa stiahol do ústrania.

Teraz je opäť na scéne a s podporou prezidentových poradcov sa snaží získať kontrakt na zaistenie bezpečnosti v Afganistane.

"Kto opiera svoj štát o zbrane žoldnierov, nikdy nebude pevný v sedle," napísal kedysi slávny stratég Niccoló Machiavelli. Od čias renesančného teoretika sa síce mnohé zmenilo, ale najímanie vojakov, ktorí nebojujú za ideály, ale kvôli zisku, pretrvalo.

Fenomén doby

Fenoménom dnešnej doby je potom privatizácia ochrany, ktorá má štát zabezpečiť svojim občanom, do rúk firiem.

Podľa politológa a bezpečnostného analytika Petra Singera sa kontroverzné praxe rozmohli a najaté bezpečnostnej firmy už operovali vo viac ako päťdesiatich štátoch, na každom kontinente s výnimkou Antarktídy.

Spojené štáty sa radia ku krajinám, ktoré majú so súkromnými bezpečnostnými firmami bohaté skúsenosti. Služby moderných žoldnierov kupoval vo vojne v Iraku napríklad prezident George W. Bush a jeho republikánsky nasledovník Donald Trump sa možno vydá rovnakou cestou.

Poradcovia prezidenta už totiž podľa denníka The New York Times oslovili dvoch biznismenov, aby vypracovali alternatívny plán pre americké operácie v Afganistane, ktorý by nezahŕňal príslušníkov pravidelných ozbrojených jednotiek.

Pentagon si razí svoje

Pentagon pritom nedávno prisľúbil posilniť misiu v Afganistane o dodatočných štyritisíc mužov, ktorí majú slúžiť predovšetkým ako poradcovia a inštruktori.

Trumpov okruh blízkych by však v Afganistane radšej využil služby súkromných firiem namiesto amerických vojakov. Podľa denníka sa tento nápad zrodil v hlavách vrchného stratéga Bieleho domu Steva Bannona a Trumpovovho zaťa Jareda Kushnera.

Muži už oslovili zakladateľa spoločnosti Blackwater Worldwide Erica Princea a šéfa firmy DynCorp International Stephena Feinberg - obe firmy kedysi spolupracovali s Bushovou administratívou.

Nápad privatizovať v súčasnosti bezpečnosť v Afganistane sa však zásadne nepáči vojnovému veteránovi a ministrovi obrany Jimovi Mattisovi, ktorý si ideu vypočul, ale hneď ju odmietol.

Podľa The New York Times to svedčí o hlbokých rozporoch medzi generálmi na vysokých postoch administratívy a civilnými poradcami Trumpa. Už samotný nápad s nahradením vojakov žoldnierov totiž vyvoláva etické otázky, najmä v prípade Princea.

Križiak v Iraku

Firma, ktorú bohatý dedič z Michiganu v roku 1996 založil, mala pôvodne len cvičiť streľbu na území USA. Ambície bývalého mariňáka však rástli a zlom nastal po 11. septembri so začiatkom americkej "vojny proti terorizmu".

Armáda zrazu rýchlo potrebovala vycvičených mužov na nové rozsiahle operácie a Prince bol ochotný ich poskytnúť.

Agentúra Blackwater sa tak prakticky obratom stala predĺženou rukou amerických tajných služieb v Afganistane. Rozsah jej nasadenia dodnes nie je úplne jasný, ale o pár rokov neskôr už bola firma hlavným zmluvným partnerom Spojených štátov v Iraku, kde jej zamestnanci chránili Koaličnú provinčnú správu v Bagdade.

Prince, ktorý je známy svojou hlbokou vierou v Boha a Ameriku, viedol podľa bývalých zamestnancov firmy v Iraku kresťanske ťaženie proti moslimom. Podľa jedného z nich sa vtedajší šéf považoval za "kresťanského križiaka, ktorého úlohou je zničiť moslimov a zmiesť islam zo zemského povrchu," citoval jeho výpoveď web The Economist. Prince údajne schválne posielal do Iraku len mužov, ktorí zdieľali jeho presvedčenie a využili každú príležitosť, aby mohli zabíjať Iračanov.

Firma Blackwater sa bránila, že jej muži používajú násilie len v "mizivej, skutočne mizivej časti" prípadov. Štatistiku ozbrojených potýčok však nezverejnila. Spoločnosť DynCorp, s ktorou vtedy v Iraku pôsobila, však hlásila 32 prestreliek v roku 2005 a ďalších desať v roku nasledujúcom.

Denník The New York Times pritom s odkazom na vládne zdroje vtedy uviedol, že počet násilných akcií, do ktorých boli zapletení zamestnanci Blackwateru, bol minimálne dvojnásobný než u DynCorpu.

Irak sa ale tiež stal pre Blackwater osudným. V roku 2007 tu došlo k jednej z najkontroverznejších akcií firmy. Tento rok 16. septembra to bude presne desať rokov od momentu, kedy jej zamestnanci zavraždili v Bagdade skupinu až sedemnásť civilistov (čísla sa podľa zdroja líšia - pozn. red.).

Konvoj štyroch vozidiel žoldnierov vošiel na pravé poludnie na námestí vo štvrti Mansúr a z doteraz neobjasnených príčin začali žoldnieri páliť okolo do neozbrojených civilistov.

Firma sa musela zodpovedať pred vyšetrovateľmi, ale Prince tvrdil, že jeho muži neurobili nič zlé. Podľa neho sa len bránili.

Dodnes je presvedčený, že jeho firma sa stala obeťou politicky motivovanej kauzy.

"Pohybujúce sa politické tektonické dosky rozdrvili moju spoločnosť ako súčasť partijného divadelného predstavenia," napísal Prince vo svojich pamätiach v roku 2013.

Späť do sedla

Incident viedol k postupnému úpadku spoločnosti, ktorá len počas troch rokov vojny v Iraku zarobila 830 miliónov dolárov. V snahe vymaniť sa z tieňa minulosti sa niekoľkokrát premenovala a dnes vystupuje pod názvom Academia. Sám Prince unikol z Blackwateru relatívne nepoškodený.

V roku 2010 firmu predal a presťahoval sa do Abú Zabí, kde vlastní novú spoločnosť Frontier Service Group, ktorá sa zameriava na niečo, čo Prince definuje ako "expedičnú logistiku". Podľa svojich stránok zabezpečuje spoločnosť bezpečnosť, logistiku a poistenie.

Ambícií v Spojených štátoch sa však Prince nevzdal. V priebehu nasledujúcich rokov sa mu podarilo vytvoriť väzby na newyorského realitného magnáta Donalda Trumpa. V administratíve súčasného šéfa Bieleho domu úraduje jeho sestra Betsy de Vosová, ktorá vedie rezort školstva.

Spolu so sestrou boli štedrými sponzormi Trumpovej kampane, do ktorej prispeli sumou až štvrť milióna dolárov. Podľa webu Bloomberg chodil vtedy Prince do Trump Tower v New Yorku a dával Trumpovmu tímu rady týkajúce sa tajných služieb a bezpečnostnej problematiky.

V januári, pár dní pred inauguráciou nového prezidenta, sa potom mal zísť na Seychelských ostrovoch s Rusom, ktorý má blízke väzby na šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Informoval o tom denník The Washingtone Post s tým, že Prince vystupoval na schôdzke ako neoficiálny vyjednávač pre Trumpa. Mal tak zaistiť neoficiálne spojenie medzi ruským a americkýcm prezidentom.

Celé stretnutie bolo pritom podľa denníka v réžii Spojených arabských emirátov (SAE), kde si Prince ako dlhoročný rezident vybudoval sieť väzieb.

Trumpova administratíva sa však od stretnutia dištancuje. Podľa hovorcu prezidenta Seana Spicer nemal Eric Prince v Trumpovom tíme žiadnu úlohu.

Napriek tomu mal Prince väzby na Trumpovho dôverníka Steva Bannona. Objavil sa v niekoľkých programoch na rádiu Breitbart aj na rovnomenných webových stránkach, ktoré Bannon predtým viedol. Nikto pritom nepochybuje o vplyve, ktorý Bannon na prezidenta má.

Mattis sľúbil prezidentovi, že mu do konca mesiaca predloží novú, širšiu stratégiu pre Afganistan. Ako Mattis tak aj McMaster sa však prikláňa skôr k posilneniu amerických vojsk v Afganistane v boji proti postupu radikálnej organizácie Taliban.

Posila NATO

Spojené štáty nedávno prisľúbili svojich vojakov Severoatlantickej aliancii, ktorej afganská misia Resolute Support (Rozhodná podpora) má približne 13 500 vojakov.

Je to však len zlomok z množtva jednotiek, ktoré v krajine pôsobili ešte pred pár rokmi. NATO totiž na sklonku roku 2014 stiahlo prakticky všetky sily, ukončilo bojové operácie proti Talibanu aj ďalším skupinám a bezpečnosť krajiny odovzdalo do rúk afganskej armády a polície.

Pod hlavičkou novej misie Resolute Support zotrváva v krajine niekoľko tisíc vojakov, ktorí afganským bezpečnostným zložkám poskytujú predovšetkým poradenstvo a výcvik.

Hoci Mattis teraz nesúhlasí s tým, aby sa Spojené štáty spoliehali na služby bezpečnostných firiem, nemožno vylúčiť, že zmení názor. V časoch, keď slúžil v armáde, podporoval ich obmedzené zapojenie.

"Nikto by nemal zmenšovať ich úlohu. Je to drahé, ale sú miesta a čas, kedy sú nám zmluvné sily k dobru, aby sme nemuseli posielať uniformovanú armádu na tréningové misie alebo hliadky," povedal v roku 2012 Mattis v senáte.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.