Pred 24 rokmi bojoval MICHAL GIACKO (49) za Slovensko na ZOH v nórskom Lillehammeri. I keď žiadnu medailu tento združenár vtedy nepriniesol, jeho 26. miesto doteraz žiadny iný Slovák neprekonal. Dnes pracuje ako vedúci reštauračného strediska v hoteli. Čo stojí za príbehom bývalého špičkového športovca? Prečo ukončil kariéru tak skoro? Vedia zamestnanci a hostia v hoteli, kde pracuje, že majú medzi sebou slovenského olympionika?
Na olympijských hrách ste boli trikrát, raz ste reprezentovali Slovensko ako združenár a dvakrát ste išli ako servisman. Čo presne znamená pojem združenár?
Nazýva sa to aj severská kombinácia alebo združený závod. Prvá časť je skokanská a druhá bežecká. Po skokanskej časti – sú dva skoky, sa spočítajú body a podľa nich sa ide do stratovej časti. To, akú má pretekár stratu na skoku, sa prepočíta na sekundy a víťaz potom ide na bežeckú časť ako prvý, ďalší idú za ním. To je severská kombinácia.
Ako ste sa k tomuto športu dostali?
Pochádzam zo Šuňavy, z dedinky, odkiaľ sme viacerí olympionici - Betka Havrančíková, Ivan Hudáč a ja. To je veľká rarita. Keď som bol štvrták, mali sme výbehové testy, kde nás bolo asi sto z okolitých dedín. Do športových tried v Štrbe nás vybrali 30, patril som medzi najlepších troch.
Čo nasledovalo potom?
Začal som čistým behom na lyžiach, lebo skoky tam neboli. Keď som ukončil základnú školu, mal som také dobré výsledky, že som sa dostal do Strediska vrcholového športu na Štrbskom Plese (bývalej Červenej hviezdy), teraz je to Stredisko štátnej športovej reprezentácie. Rok som bol klasický lyžiar. Tam už boli združenári, bežci, bežkyne a skoka...
Zostáva vám 85% na dočítanie.