02.03.2018, 08:00

Slovenská ľudová hygiena: Nebolo zvykom umývať sa každý deň, ľudia sa bránili aj častému praniu

Ako na tom boli v minulosti Slováci s hygienou? Kde a ako často sa umývali? Prečo venovali viac pozornosti zvieratám ako sebe?

Starší ľudia sa bránili častejšiemu praniu, pretože pri ňom dochádzalo k opotrebovaniu šatstva.
Zdroj: TASR

Hygeia – jedna zo siedmich dcér gréckeho boha lekárstva Aesculapa – sa stala nesmrteľnou aj vďaka tomu, že prenikla takmer do všetkých jazykov. Vrátane slovenčiny. Ako hygiena, teda čistota, ktorá je základom zdravia. Otec, boh lekárstva, môže byť teda na svoju dcéru hrdý.

Ako na tom s hygienou boli Slováci? Kde a ako často sa umývali? Prečo venovali viac pozornosti zvieratám ako sebe?

Základná očista tela nie je ľudský vynález, je vlastná všetkým živým tvorom. Mačky sa umývajú lízaním, psi zahrabávajú svoje výkaly, opice si čistia srsť od parazitov ískaním, operence sa kúpu – popolia v prachu, vo vode i v snehu a niektoré cicavce sa čistia váľaním v bahne, čo už predstavuje určitý druh „kozmetiky“. Ale poďme nazad k ľudskej hygiene.

Základnou podmienkou bola a ostáva voda. Aby prinášala život, musí byť bezchybná. Problémy s vodou poznal už Mojžiš a jeho ľudia, s ktorými sa vybral cez púšť: „... tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Tak prišli do Máry, ale v Máre nemohli piť vodu, lebo bola horká... I reptal ľud proti Mojžišovi: ,Čo budeme piť?‘ I volal Mojžiš k Hospodinu o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo. On ho hodil do vody a vody osladli... Potom došli do Elému, tam bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Utáborili sa tam pri vodách.“

Voda je základ

Ešte v 50. rokoch 20. storočia bežne na Slovensku ľudia používali pramienky a studničky, ktoré slúžili na uhasenie smädu či ľuďom pracujúcim na poliach. Každý, kto sa osviežil a uhasil smäd v studničke, považoval za svoju povinnosť ju vyčistiť. Keď sa dalo, prečistil odtokový jarček, aby sa voda nehromadila pri prameni a nerozbahňovala jeho okolie.

Zdroj: Téma

​Z tejto nepísanej povinnosti a prísneho morálneho vedomia sa odvíja aj zvyk jarného čistenia studničiek v chotári. Robili to mládenci z obce, v ktorej sa studnička nachádzala. Jarnému otváraniu studničiek a stretávaniu ľudí pri určitých prameňoch sa pripisovala veľká dôležitosť, čarovná moc i sila. Preto naši predkovia nosili k prameňom a studničkám aj drobné obetiny, aby tak vzdali úctu tečúcej, živej vode.

Pred zavedením vodovodov boli obce, ale i mestá zásobované pitnou vodou z verejných studní. Zo studní sa vyťahovala voda prostredníctvom háka, na ktorom bola zavesená nádoba na vodu, neskôr sa používal na vyťahovanie vody zo studne rumpál a nakoniec kovové pumpy.

Studne kopali majstri studniari. Studne boli kopané, vŕtané, razené... Hĺbka studní bývala rôzna, od 5 – 6 metrov až do niekoľkých desiatok metrov. Spomeniete si, aká hlboká je známa studňa lásky na Trenčianskom hrade, opradená povesťou o Omarovi a Fatime? Kopať ju mali tri roky a je hlboká vyše 80 metrov.

Choď von a urob si jamku

Po vodu chodievali gazdiné alebo slúžky či sluhovia. Nielenže prinášali vodu do domácnosti na celý deň, ale ich stretnutia pri studni plnili v minulosti dôležitú komunikačnú funkciu. Tu sa preberali rôzne novinky a klebety zo širokého okolia.

Ten, kto mal studňu ďalej od domu, nosil si ju domov na váhach – cez plecia poza väzy si položil guľatú tyč s priemerom asi päť centimetrov, pričom dĺžka tyče mala presahovať cez plecia. Na konci tyče viseli reťaze, na ktoré sa pripínali vedrá. Keďže sa pri nosení vody ľudia riadne zapotili, rozhodne sa ňou neplytvalo.

Úcta k vode bez akejkoľvek environmentálnej výchovy bola prirodzenou súčasťou psychológie človeka od narodenia až po hrob. Znečistenie prameňa alebo toku sa považovalo za ťažký hriech.

Situácia sa zmenila koncom 20. storočia, keď Slovensko prešlo prudkou fázou spriemyselňovania krajiny a stáročiami osvedčené a prísne dodržiavané pravidlá hovoriace o úcte k vode a jej šetrení spolu s dodržiavaním jej čistoty sa hrubo narušili. Tým sa, samozrejme, narušila aj celková ekologická rovnováha prírody.

Na ilustráciu stačí uviesť jeden bežný príklad. V nových domoch na vidieku v druhej polovici 20. storočia pribudla vymoženosť v podobe splachovacieho záchoda. Často bez povinnosti vlastného septika – ak je obec bez kanalizácie. Tak sa stalo, že vody potokov a riek, v ktorých sa kedysi pláchala bielizeň, v ktorých žili ryby a raky, vody, ktoré poháňali mlynské kolesá, vody, z ktorých bolo možné napiť sa bez toho, aby človek ochorel, sa zmenili na povrchové kanály splaškov.

Pritom najstaršie hygienické normy boli obsiahnuté už v náboženských rituáloch. Spomenúť môžeme Starý zákon, kde sa doslova píše: „Ak bude medzi vami muž nečistý pre nočnú prírodu, nech vyjde von, za tábor, nesmie vkročiť do tábora. V podvečer sa umyje vodou a pri západe slnka smie vkročiť do tábora.“

Pri prácach na poli sa aj telesné potreby vykonávali prevažne vonku
Zdroj: Profimedia

​V Piatej knihe Mojžišovej 23, 11-14 je obsiahnuté dokonca detailné technické riešenie pri ľudskej potrebe:

„Za táborom budeš mať miesto, kam budeš chodiť von. Vo svojom výstroji budeš mať rýľ a keď si vonku kľakneš, vykopeš ním jamku a zahrabeš svoj výkal.“

Obetovanie zvierat v chrámoch bolo, pochopiteľne, spojené so znečistením odevu i rúk vykonávateľa obete. I tu Mojžišov zákon vyžadoval očistu toho, kto obeť vykonával. Na posvätnom mieste si musel umyť telo vodou, oprať šaty a len potom mohol vstúpiť do tábora.

Viaceré staroveké kultúry mali tiež jasne vyhranený vzťah k hygiene, spomeňme napríklad civilizáciu starého Egypta, kde bol telesný pach spojený s predstavou nečistoty a hriechu. Príjemná vôňa tela a vôňa vo všeobecnosti bola „božskou vôňou“. Preto egyptské chrámy, svätyne i hrobky museli voňať, a to špecifickým spôsobom.

V Babylonskej ríši i v Egypte sa pálilo v chrámoch kadidlo, príjemne voňať museli i kňazi. Ich povinnosťou bolo dbať o čistotu tela i odevu. Preto kňazi používali voňavky a v chrámoch v hojnej miere využívali kadidlo. Pálenie kadidla má teda svoju dávnu históriu a používa sa aj v súčasnosti prakticky s tým istým cieľom, ako to bolo v starovekých kultúrach – ide o minimalizáciu pachov ľudských tiel zhromaždených v menších priestoroch.

Kresťanstvo prevzalo z judaizmu pálenie kadidla, používa sa dodnes v kostoloch pri slávnostných príležitostiach, jeho vôňa spríjemňuje pobyt veriacim v chráme a zároveň je prejavom úcty k Bohu.

Modrá chalupa, čistá chalupa

Takže od starovekých vyspelých kultúr až po súčasnosť sa hygiena, liečenie a skrášľovanie navzájom prelínali a prelínajú. A je to práve voda, ktorá je stále tým najzákladnejším čistiacim prostriedkom. Bez vody sa totiž nezaobídeme ani pri hygiene tela, vlasov, zubov, nechtov, pri hygiene odevu, lôžkovín, textilu, pri čistení príbytkov, kuchynského riadu, potravín, ale i hospodárskych budov či pracovného prostredia.

V prvej polovici 20. storočia bolo Slovensko poľnohospodárskou krajinou. Spôsob obživy podmieňoval spôsob bývania. V pôvodných roľníckych usadlostiach tvorili obytné priestory najmenšiu výmeru, prevládali hospodárske stavby. Na moravsko-slovenskom pomedzí bolo značné množstvo chalúp postavených z nepálených tehál alebo systémom tzv. „nabíjania“.

Povrch stien sa natieral vypracovaným blatom, pričom sa pracovalo holými rukami a rovnosť stien sa dosiahla zahládzaním mokrým handrovým vechťom. Vo viacerých lokalitách Slovenska si ženy chalupy bielili namodro, tak, že do bieleho vápna sa pridávala modrá prášková farba – svetlička. V dolnej časti steny nad zemou sa steny obrúbili oranžovým pásom vysokým asi 20 cm.

Samozrejme, takáto údržba si vyžadovala časté opravy, pretože počas zimných mrazov horná vrstva maziva popukala, takže steny bolo potrebné opravovať viackrát do roka. Oprava a nové, zvyčajne jarné mazanie stien – to bola práca žien. Prvá, tzv. jarná obnova príbytku sa robila pred Veľkou nocou, druhá k hodom, ale ak to gazdiná uznala za potrebné, tretia obnova príbytku v roku sa robila aj k mlatbe.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík GOLD alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.