Aj keď priviesť na svet dieťa je prirodzená schopnosť ženy, praktické znalosti starých národov v tomto smere boli rozsiahle, najmä z empirických skúseností a znalostí samotných žien. Gravidita, ako aj samotný pôrod sa spájali s množstvom magických a náboženských predstáv. Niektoré zvyky či povery sa na Slovensku tradujú dodnes.
V predkresťanskom období v rôznych kultúrach nad životom tehotnej ženy a jej budúceho dieťaťa bdeli bohyne. U Egypťanov to boli bohyne – patrónky žien Hekaté, Hathor a Sachmet, u Babylončanov Ištar, Germáni mali svoju patrónku rodiacich žien Friggu a Slovania zase bohyňu Mokošu či Rožanicu.
Ťažká hodinka na tehlách
Staroegyptské výtvarné umenie nám zanechalo viaceré svedectvá zobrazujúce gravidné, rodiace či dojčiace ženy. Počas pôrodu ženy kľačali alebo sedeli v podrepe na tehlách, ktoré sa používali ako svojrázne pôrodnícke kreslá. Slovný obrat „sedieť na tehlách“ sa tak stal synonymom slova rodiť.
Gravidná žena v starom Egypte mohla počas tehotenstva svoj stav konzultovať s lekárom, ale praktickú asistenciu pri pôrode poskytovali pôrodné babice alebo iné skúsené ženy. Životná prognóza novorodenca sa stanovila podľa plaču a držania tela dieťaťa.
V starovekej Mezopotámii pomáhali ženám v „ťažkej hodinke“ pôrodné baby, ktoré Sumeri nazývali ženy „poznajúce materské lono“. Aby sa urýchlil pôrod a žena dlho netrpela, rodička sa potierala olejom zmiešaným s prachom ciest, „kadiaľ chodí najviac ľudí.“
Zlaté kúpele v Indii
Pôrodníctvo má dlhú tradíciu aj v kultúre starovekej Indie, kde bola starostlivosť o tehotnú ženu na vysokej úrovni. Rodičky z vyšších kást odchádzali v deviatom mesiaci za zložitých náboženských rituálov do zvláštnych pôrodných chyží. Na pôrod ich pripravovali kúpeľmi a natieraním masťami, okrem toho museli konzumovať veľké množstvo kyslej ovsenej polievky, ktorá údajne pomáhala rýchlemu pôrodu.
Pri samotnom pôrode pomáhali dve až štyri ženy. Pupočná šnúra sa podväzovala vo vzdialenosti ôsmich prstov od podbruška. Jedným z prvých úkonov po pôrode bolo umytie rodičky i dieťaťa. Majetnejší rodičia kúpali novorodenca vo vode, v ktorej sa predtým vyvarili drahé kovy, najmä zlato a striebro.
Zaujímavosťou je, že v prvých dňoch života dostával novorodenec na svoju výživu iba rozpustené maslo s medom, na dojčenie ho priložili až tretí deň. Matka mohla vstať až desiaty deň po pôrode, keď jej dieťa dostávalo meno, ale ešte šesť týždňov musela dodržiavať prísnu diétu, aby bolo jej mlieko určené na dojčenie vhodné pre dieťa. Dieťa sa zvyklo odstaviť od matkinho prsníka ako trojročné, ale už od pol roka sa mohlo prikrmovať. Dieťatku sa postupne ako príkrm ponúkala ryžová kaša, kravské, ale i kozie mlieko.
V Číne do predklonu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.