Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
19.06.2018, 11:46

O živote v dave, v lesoch a obdive k pustovníkom. Ako nás mení samota?

Je samota vždy desivá? Čo nám môže, naopak, priniesť? Je pustovníčenie v prírode niečo iné ako osamotenosť uprostred veľkomesta? Prečo človek potrebuje spoločnosť? A prečo obdivuje pustovníkov?

O živote v dave, v lesoch a obdive k pustovníkom. Ako nás mení samota?
Zdroj: Profimedia

„Milujem samotu. Ešte som sa nestretol s druhom, ktorý by bol taký družný, ako je samota ??????. Sme väčšinou opustenejší, keď vyjdeme medzi ľudí, než keď zostaneme vo svojom súkromí. Človek mysliaci alebo pracujúci je vždy sám, nech je kdekoľvek. Skutočne usilovný študent v niektorom z preľudnených úľov Harvardovej univerzity je práve taký osamelý ako derviš na púšti,“ napísal veľký americký filozof 19. storočia Henry David Thoreau.

Život v lesoch
Vedel, o čom hovorí. Zjari roku 1845 sa rozhodol stráviť viac ako dva roky vo vlastnoručne postavenej malej chate v lesoch pri jazere Walden, aby sa čo najviac priblížil prírode. Svoje poznatky potom spísal v priekopníckom diele Walden, ktoré sa stalo bibliou vyznávačov života v prírode, ale aj samoty. „Nikdy sa mi necnelo, ani v najmenšom ma netiesnil pocit samoty, možno iba raz, a bolo to niekoľko týždňov po tom, čo som sa uchýlil do lesov, keď som bol asi hodinu na pochybách, či je k šťastnému, zdravému životu nevyhnutne nutné mať stále nablízku ľudské bytosti,“ píše s tým, že si veľmi skoro zvykol natoľko, že mu ľudské spoločenstvo vôbec nechýbalo.

Samota pri putovaní prírodou má nesporné výhody, čo mi potvrdil aj legendárny pútnik (nie pustovník: má jedenásť vnúčat) a spisovateľ Miloslav Nevrlý: „V mladosti som putoval po lesoch a horách často sám a zostalo mi to dodnes. Vedie to k väčšej skromnosti – čo človek neunesie na chrbte, to nemá. Vedie to k opatrnosti, ale aj k sebadôvere, pretože je nutné spoliehať sa sám na seba a vážiť svoje sily. Keď sa potom zobudíte do lúčov vychádzajúceho slnka a viete, že za celý nádherný deň budete zodpovedný iba vy, máte pocit, akoby vám patril celý svet. Viem, že sú extroverti, ktorí by po dvoch hodinách samoty zošaleli, a aj u mňa bola samota občas len z núdze cnosť, keď so mnou nikto nemohol putovať. Ale určite mi neprekáža. Naopak.“

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík GOLD alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.