Môžete najprv definovať rozdiel medzi samotou a osamelosťou?

V psychológii nemáme pevne definované pojmy, ale všeobecne sa samota chápe ako slovo neutrálne a opisuje stav, keď má človek „okolo seba menej ľudí než bežne“. Sociálny človek bude pociťovať samotu skôr, keď mu v okolí ubudne už pár ľudí, a to platí aj o introvertovi, ktorý ju pocíti neskôr – človek sa ocitne v životnej situácii, keď má okolo seba menej vzťahov, než je zvyknutý, a to, samozrejme, nemusí byť iba negatívne, ale aj pozitívne. Na druhej strane o osamotení hovoríme skutočne v prípadoch, keď už má tá situácia negatívny vplyv, hoci to tak dotyčná osoba ešte ani nemusí cítiť. V tej chvíli hovoríme o osamotení. Pokiaľ niektorí psychológovia používajú iné termíny, je to možné, ale vždy sa rozlišujú tieto dva stavy.

Keď hovoríte, že človek osamotenie nemusí cítiť, ale ono už sa na ňom prejavuje, ako to na ňom spoznáte?

Osamotenie pôsobí na všetkých úrovniach psychiky: od aktuálnej nálady cez sociálne schopnosti až po charakter, osobnosť, hodnoty a chuť do života. A v momente, keď sa človek dostane do stavu osamotenia, nechce vidieť ľudí, pretože je napríklad zranený a traumatizovaný, stala sa mu nejaká krivda a hovorí „nechcem už nikoho vidieť, chcem byť sám“ a nemá potrebu blízkeho človeka, v tom momente sa tá samota a fakt, že okolo seba nikoho nemá, už prejavuje na všetkých týchto úrovniach. Keď človek od nikoho nebude počuť, že to bude dobré, a nedostane riadnu podporu, prejaví sa to na všetkých mysliteľných úrovniach: na jeho myslení, emóciách aj motivácii.

A prečo vlastne ľudia tak zle znášajú osamelosť?

Zásadné je, že človek je spoločenský tvor, a dobre to vedeli už starí Gréci, ktorí tomu hovorili zoon politikon. Aj opice predsa žijú v tlupách. My máme jednoducho vo svojom mozgu potrebu blízkeho človeka tak silno upevnenú, že ani nie je možné, aby som prospieval bez toho, aby som mal dostatočné množstvo medziľudských vzťahov.

Takže byť úplne sám je proti našej ľudskej prirodzenosti?

Presne tak. Je to to isté, ako keby sme sa napríklad dlhodobo vôbec nehýbali.