A kto má to šťastie, že ho gény obdarili dobrým zrakom a žiadneho očného lekára zatiaľ nenavštívil, môže si byť istý, že po štyridsiatke sa s nejakým isto iste zoznámi. „Príroda bola spravodlivá, okuliare na čítanie budeme nakoniec potrebovať všetci,“ hovorí MUDr. MILAN ODEHNAL (62), MBA, primár Očnej kliniky detí a dospelých v Motole. Rozprávali sme sa o najčastejších očných mýtoch, zraneniach, nebezpečnom škúlení a trochu zbytočných okuliaroch proti slnku.

​Hovorí sa, že čo oči nevidia, to srdce nebolí. Kým s bolesťou srdca, hlavy alebo napríklad kĺbov sa doktori v ordináciách stretávajú dnes a denne, o bolesti očí som zatiaľ nepočula... Môžu oči vôbec bolieť?
Je pravda, že čisto veľká bolesť oka nie je taká častá. Až na rohovku nemá totiž toľko nervových zakončení. Viac a častejšie ako oko bolí jeho okolie alebo očné viečka. Taký jačmeň dokáže človeka pekne potrápiť a okamžite ho privedie k lekárovi. Bolestivý je akútny záchvat glaukómu, ľudovo zelený zákal (zvýšený vnútroočný tlak, pozn. red.), alebo zápal optického nervu, ktorý prenáša zrakové vnemy zo sietnice do zrakového centra v mozgovej kôre. Pacienti potom prichádzajú s tým, že ich bolí pohľad do strany alebo dohora. Zápal hlbších štruktúr oka, konkrétne riasnatého telieska, je zase sprevádzaný bolesťou pri zaostrovaní nablízko.

Takže aj zranenie oka bolí menej?
Oko je v tomto ohľade zaujímavý orgán, pretože často reaguje na rôzne stupne zranenia opačne. Veľakrát som už ošetroval pacienta so zástrelom broku za oko, keď náboj prerazí buľvu a zostane až niekde za ňou. Pacient sedí na urgentnom príjme, hovoríte si, preboha, to je hrôza! Oko je prakticky stratené, ale pacient žiadne ťažkosti ani bolesti nemá, vraj len cítil, ako ho niečo pichlo do oka, ale inak ho nič nebolí.

Zato malá smietka v oku...
Doženie ľudí na pohotovosť okamžite a so slovami: „Tá bolesť sa už nedá vydržať“. Typicky to býva cudzie teliesko pod viečkom, na spojovke alebo, nedajbože, na rohovke. Citlivých nervových zakončení oko síce nemá veľa, ale práve na rohovke je ich mnoho. Bolestivé sú preto aj poranenia oka UV žiarením, napríklad keď si dámy nechránia zrak pod horským slniečkom, muži pri zváraní alebo keď ľudia pozorujú zatmenie slnka bez ochrannej pomôcky. Rohovka poškodená slnkom bolí, reže a páli, viečko opuchne. Pacienti potom majú miesto očí štrbiny, prichádzajú vyslovene ako slepci. Stačí však nakvapkať anestetické kvapky, dať antibiotickú masť a úplne ožijú.

Nočnou morou všetkých rodičov sú práve zranenia očí, ktoré môžu dieťa nadosmrti poznamenať. Máte nejakú súkromnú štatistiku nebezpečných činností?
Najčastejšie ošetrujeme tržné rany obočia, viečok, čo je zranenie typické pre batoľatá, ktoré padajú častejšie na zem, ale aj po automobilových nehodách. So železnou pravidelnosťou pribúda teraz v lete poranení psom. Deti im prezerajú oči, zuby, kde čo a pes, ktorý na to nie je od neznámeho rekreanta zvyknutý, reaguje svojím zvieracím spôsobom. Oženie sa, zub alebo labka sa šmykne po oku, a pritom porania spodné viečko, kde sú slzné cesty. Čo sa potom musí riešiť mikrochirurgicky. Gro tých vážnejších úrazov sa potom týka chlapcov okolo puberty, keď začínajú experimentovať so strelnými zbraňami alebo chemikáliami. Najväčším nebezpečenstvom sú kyseliny a zvlášť lúhy. Keď nedáme prvú pomoc okamžite po tom, čo látka zasiahne oko, buľva sa skoro rozleptá. Lúh totiž do tkanív preniká naozaj veľmi rýchlo.

Aká je v takom prípade prvá pomoc?
Okamžite zraziť dieťa na zem, zaľahnúť ho alebo pokojne aj zviazať, pevne držať hlavu a prúdom vod...