V starovekom Egypte potom holdovali akejsi obdobe piva. V stredoveku bolo pivo ľudovým nápojom, to slabšie pili aj najmenšie deti, pretože hlavne v mestách sa vode príliš veriť nedalo. V 14. storočí sa v Európe rozšírili aj destiláty, hoci ich premena na ľudový nápoj je až záležitosťou 19. storočia. Historik doc. PhDr. MARTIN FRANC (45), Ph.D., ktorý sa venuje dejinám jedla a stravovania, tiež opisuje, ako vyzerali obľúbené koktaily v časoch socializmu. Prečo taký drink v 60. rokoch minulého storočia v nočnom bare vyšiel drahšie ako biftek s vajcom? Ktorý nápoj bol vtedy najobľúbenejší? A ktorá reštaurácia? A prečo sa kvalita potravín začala v 80. rokoch kaziť?

​Aké destiláty sa u nás kedysi, na prelome stredoveku a novoveku, pili?
Register mohol byť až prekvapivo široký. Historik Zikmund Winter spomínal jedného mešťana z obdobia Rudolfa II. (prelom 16. a 17. storočia, pozn. red.), ktorý mal na predaj 75 rôznych druhov pálených a destilovaných nápojov. Pripravoval ich z rastlín, takže tam nájdeme pálenku šípkovú, palinovú, rumančekovú alebo dokonca tabakovú. Mimoriadne obľúbená bola aj jalovcová alebo ovocné pálenky. Užívanie bylín, a hlavne korenia, je však už záležitosť hlboko stredoveká. Jeden z takých sladkých nápojov sa volal hypokras a bolo to v podstate víno doplnené najrôznejším korením a bylinkami. Rozmach lacných destilátov potom súvisí so vznikom liehovarov v 19. storočí. Tam sa totiž produkovala lacná pálenka najprv z obilia (hlavne z raže) a následne predovšetkým zo zemiakov.

Čo prvé miešané nápoje a koktaily?
Na začiatku 19. storočia bol veľkým hitom v meštianskych domácnostiach punč. S miešanými nápojmi, ktoré poznáme dnes, sa však u nás zoznamovali ľudia hlavne na konci 19. storočia. Obľúbené boli rôzne sladké nápoje, obsahujúce nejakú výraznejšiu ovocnú chuť.

Pripravovali si vtedy ľudia koktaily skôr doma, alebo za nimi chodili do barov?
Domáca výroba je až záležitosť 20. storočia, keď sa v exkluzívnejších domácnostiach podávali miešané nápoje pri oslavách. Najširšie vrstvy zasiahol tento zvyk až na konci 60. rokov, keď sa v Československu stali koktaily obrovskou módou.

Dal sa u nás v 60. rokoch bežne zohnať zahraničný alkohol?
Liehoviny zo Západu, z ktorých sa nápoje pripravovali, boli znakom luxusu. Predávali sa síce v bežnej maloobchodnej sieti, ale za veľmi vysoké ceny. Tak sa už od konca 50. rokov dal kúpiť napríklad francúzsky koňak Martell, škótska whisky alebo napríklad Cinzano.

V tom čase boli nesmierne populárne aj krčmové miešané nápoje, ktoré mali zásluhou ľudovej tvorivosti až neuveriteľné názvy. Napríklad Semafor (griotka, vaječný likér a mentolový nápoj, teda zelená), Leninova pomsta (víno, rum, fernet), Čert alebo Tatko s mamkou (rum a griotka), Plameniak či Utopený komunista (vodka s griotkou), Cigán v tráve (fernet a zelená), Vodníkove spermie (zelená s mliekom), Žabí hlien (do vaječného koňaku sa naleje zelená), Yettiho mamka (griotka s alp...