KAREL HAVLÍK (80) je matador dopravnej psychológie. V rozhovore pre TÉMU pripúšťa, že za volant si sadajú aj psychopati, ktorých žiadne drastické tresty neodradia. A ponúka tiež prekvapivé porovnanie vodičského správania oboch pohlaví. Kto za volantom viac nadáva? Prečo sa nemáte s mužom hádať v aute?

​Prečo sa vysoké pokuty aj hrozba väzenia míňajú preventívnym účinkom?
Nepoučiteľnosť je jeden z kľúčových znakov psychopatie. Dôležitá pri riadení auta je aj anonymita. Niektorí majú dojem, že v aute môžu robiť veci, ktoré by si možno normálne netrúfli. Napodiv to nie je iba doménou mužov, mňa osobne nedávno „vybrzďovala“ vodička. Podobní ľudia si jednoducho z takýchto trestov nevezmú pre seba žiaden záver a opakujú to dookola.

Prečo sa tieto sklony neodhalia už v autoškole?
Dnes je všetko o peniazoch, a preto ani zo strán autoškôl nie je veľký záujem posielať k nám, psychológom, problematických ľudí a pripraviť sa tak o svojich klientov.

Vždy ma v „západnej“ cudzine prekvapuje, keď všetci okolo mňa dodržiavajú rýchlosť, dávajú prednosť, skrátka, jazdia podľa predpisov.
Záleží na celkovom prostredí. Začína to vnímaním základných vecí. Trebárs v takom Švédsku si asi väčšina nemyslí, že demokracia znamená, že si môžem robiť, čo chcem. Samozrejme, aj tam sa to však trochu mení.

Prečo sa za volantom správame inak ako v živote?

Nesprávame. Ľudia sú v aute len anonymní a svoje robí aj sloboda pohybu. Za volantom sa uvoľňujú vlastnosti a napätie, ktoré napríklad v normálnom živote nemôžete ventilovať. V spoločnosti sa musíte oveľa viac kontrolovať. Presne to zodpovedá tomu, čo v 50. rokoch opísal jeden americký odborník slovami: Ako žijem, tak jazdím. Za volantom sa jednoducho presadzujú naše typické vlastnosti. Problémoví vodiči sa líšia od neproblémových často aj problémovou životnou históriou, bežné sú nezhody s partnermi, nadriadenými, so spolupracovníkmi a podobne. V popredí ich psychologického profilu je egocentrizmus (sebectvo a egoizmus). Navyše ten sa snúbi s rôznymi podobami agresivity – so sebapresadzovaním, bezohľadnosťou, neznášanlivosťou, netrpezlivosťou. Podhubím agresivity býva aj komplex menejcennosti.

Takže sebarealizácia za volantom je „leštenie“ si ega?
U jedinca ponižovaného v práci alebo doma sa môžu objaviť tendencie na ceste dominovať, presadzovať sa a naplniť potrebu uznania, že je rovnako dobrý alebo lepší vodič ako ostatní. Sú však aj vodiči, ktorí by pri nejakom konflikte najradšej oponenta fyzicky napadli. Pri jazde autom si zlosť, ktorá bola vyvolaná napríklad v hádke s partnerkou alebo v zamestnaní, vylejú bezohľadnou jazdou. Hovorí sa tomu presunutá agresivita. Najpočetnejšou však zostáva kategória motoristov, ktorí zlyhávajú pod tlakom situačnej záťaže odvodenej z intenzity dopravy a zo zložitostí dopravných situácií, ktoré presiahnu ich momentálnu psychosomatickú kapacitu.

Akú rolu hrá vek v agresívnom správaní vodičov?
Prejavy agresivity bývajú frekventovanejšie u nevyzretých vodičov mladšieho veku. Aj vodiči a vodičky s výkonnými vozmi sa častejšie uchyľujú k agresívnemu správaniu. Agresivitu v doprave pokladáme za určitú formu násilia, ktorej obeťou sa stáv...