Jeho rukami prešli stovky vzácnych starých listín a pergamenov, ktoré sa tak vďaka nemu zachovajú pre budúce generácie. „V knihách a listinách je zaznamenaná naša nespochybniteľná minulosť a je tam zapísané aj to, že my Slovania sme tu boli pred mnohými inými, ktorí sa nás snažia presviedčať o opaku,“ zdôrazňuje najznámejší slovenský reštaurátor doc. IVAN GALAMBOŠ (78), ktorý sa špecializuje na rukopisy. Prečo je reštaurovanie veľké dobrodružstvo? Koľko kilometrov regálov má Slovenský národný archív?

​Ľudia si ako reštaurátora automaticky predstavia reštaurátora obrazov alebo fresiek. Vy reštaurujete najmä staré písomnosti. Je to náročnejšie ako napríklad obrazy?
Je to rovnako náročné. Pri knižných a písomných pamiatkach ide skôr o drobnejšie reštaurátorské formáty, ale aj medzi nimi sa nájdu veľkoformátové alebo, naopak, úplné miniatúry, ako napríklad výzdoba okolo iniciál, ktorá môže byť malým výtvarným dielom. Trpezlivosť a koncentrácia sú preto veľmi dôležité, vtedy nechcem počuť nijaký telefón a nikto ma nesmie vyrušovať. Chce to vnútorný pokoj.

Takže je to niekedy omnoho náročnejšie, než si laici dokážu predstaviť?
Málokto, aj v minulosti z veľkých reštaurátorov iných odborov, si uvedomoval, že reštaurovať papier, listiny a knihy môže byť až také náročné. Ide takisto o kultúrne dedičstvo, v ktorom je zapísaná naša história. Na základe nej môžeme dokazovať, že tu bola Veľká Morava, Svätopluk a ostatné významné postavy našej histórie. Robil som napríklad faksimile významného dokumentu, volá sa Cividalský evanjeliár, ktorý sa nachádza vo Friulskej provincii v Taliansku. Sú v ňom záznamy, ktoré sú pre našu históriu dôležité.

Prečo?
Bol to kódex, ktorý vznikol okolo 4. až 5. storočia. Zo začiatku ho historici prisudzovali svätému Markovi, potom prišli na to, že to pravdepodobne boli jeho žiaci. Je uvádzaný pod signatúrou posvätný kódex číslo jeden. Keď v roku 1353 šiel Karol IV. na slávnostnú korunováciu do Ríma, už vtedy dostal z tohto kódexu dve zložky ako relikviu. V Prahe na ne urobili obal a sú uložené v Chráme sv. Víta.

Mal tento kódex nejakú špeciálnu funkciu?
Používali ho ako obradnú knihu pri bohoslužbách. Keď pútnici priniesli do kláštora dary, tak sa za zdar ich misie slúžila omša. V období medzi 7. a 9. storočím doň začali zapisovať mená pútnikov, ktorí putovali do Ríma. Napríklad, keď putoval Metod k pápežovi Jánovi VIII. vyprosiť si súhlas, aby časť bohoslužieb mohol slúžiť v staroslovienskom jazyku. Pápež mu to v roku 880 povolil listinou Bulla industrie tuae. Na stránkach Cividalského evanjeliára je zapísaných veľa slovanských mien, napr. Svätopluk, a vedľa neho je meno Svätožizňa, čo spočiatku vyvolalo dohady, že ide o Svätoplukovu manželku.

A nebola?
Neskôr sa zistilo, že je to veľmož menom Svätožizňa, ktorý viedol družinu, čo ochraňovala Metoda počas cesty do Ríma. Samozrejme, sú tam zapísaní aj Rastislav, Pribina, Koceľ, čo svojím spôsobom dokresľuje históriu Slovanov. Kódex je starší, ako bola Veľká Morava, je v ňom asi 360 slovanských mien.

Možno teda povedať, že vaša práca je aj pomerne detektívna a vzrušujúca. Viete aj to, čo bolo ďalej?
Robil som tiež faksimile jedného listu nasledujúceho pápeža Štefana V., ktorý potvrdzuje históriu okolo Metoda. Koncom roku 879 latinskí kňazi na Veľkej Morave presvedčili Svätopluka, aby vymenoval Wichinga (benediktínskeho mnícha zo Švábska – pozn. red.) za historicky prvého biskupa Veľkej Moravy. V roku 880 sa tak Wiching zúčastnil na výprave k pápežovi do Ríma. V Ríme ho pápež odskúšal a vysvätil za nitrianskeho biskupa. Hoci sa zvyšok delegácie vrátil do Ríma, Wiching ešte zostal v Ríme a napísal Svätoplukovi sfalšovaný list údajne od pápeža, podľa ktorého má Svätopluk zosadiť Metoda. V roku 881 sa Metod dozvedel od pápeža, že pápež taký list nikdy nenapísal, a v dôsledku tejto informácie Metod zosadil Wichinga z biskupského stolca. V roku 885 Wiching krátko pred Metodovou smrťou išiel do Ríma, kde falošne informoval nového pápeža Štefana V. o Metodovom pôsobení a pápež zakázal sloviensku liturgiu. Na jeseň 885 vymenova...