Kedy ste sa naposledy postili?
Pôst pre mňa má zmysel len v okamihu, keď je človeku z nejakého dôvodu zle, napríklad ak má črevnú infekciu. Potom má zmysel zastaviť akýkoľvek príjem potravy. Úmyselne som teda žiadnu hladovku z liečebného ani zdravotného dôvodu nedržal. Možno by bolo zaujímavé vyskúšať, čo to s človekom urobí z psychickej stránky, ale nemyslím si, že je to rozumný dôvod.

​Ani na redukciu váhy?
Nie. Keď sa organizmus postí, začne sa adaptovať na nižší energetický príjem, takže chudnutie nepôjde tak rýchlo. Akékoľvek liečebné hladovky, naordinované na účely chudnutia, sú strašne nefér. Klient síce za ten týždeň alebo desať dní schudne, ale počítajte s tým, že zhruba dve kilá z toho boli obsahom tráviaceho ústrojenstva. Navyše pri kyslej reakcii, ktorá v tele pri hladovaní vždy nastáva, dochádza k väčšej diuréze (vylučovaniu moču, pozn. red.). Inými slovami, dotyčný sa častejším močením viac odvodní. Takto „zhodené“ kilá potom po skončení hladovky, samozrejme, veľmi rýchlo naberie späť.

Nehovoriac o jojo efekte. Alebo sa mýlim?
Nemýlite. To, čo je na jojo efekte najnebezpečnejšie je fakt, že keď rýchlo redukujeme váhu, tak strácame podkožný tuk, ako aj svalovinu. Ak potom človek po návrate k svojej pôvodnej strave znova priberie, je to vo forme tuku, nie svalov. Čiže mení sa zloženie tela k tomu nevýhodnému, pričom klesá pomer chudej telesnej hmoty (svalov) a rastie pomer tukovej hmoty. Jojo efekt hrozí pri všetkých redukčných režimoch, pri hladovke o to viac. Pretože čím menej človek je, tým väčší podiel energie získava zo svalov.

Poďme si vysvetliť, čo sa vlastne v našom tele počas hladovania deje.
Najprv telo spotrebúva vlastné zásoby cukru. Lenže tie stačia iba na 12 až 24 hodín. Na začiatku hladovania, teda kým si organizmus zvykne na znížený príjem energie, spotrebúva bielkoviny z vlastného tela. A tie sú predovšetkým v našich svaloch! Až po troch alebo štyroch dňoch prechádza metabolizmus hladujúceho tela do fázy, keď začne šetriť aj vlastné bielkoviny. Dostáva sa totiž do takzvanej ketózy, čo je kyslá reakcia, keď organizmus začne z mastných kyselín a aminokyselín v pečeni vyrábať tzv. ketolátky, ktorými nahrádza cukry. Tie sa tvoria v pečeni v situácii, keď klesnú zásoby glykogénu (tzv. živočíšny škrob, pozn. red.). Využívajú sa ako zdroj energie (na tomto princípe stojí populárna ketodiéta, založená na nízkom podiele sacharidov v strave; príjmom tukov pri ketodiéte sa navodí stav, keď telo údajne šetrí vlastné bielkovi...