Môže podľa vás mesiac počatia ovplyvniť, akí zdraví sa narodíme?
Mojou hlavnou celoživotnou náplňou bolo sledovanie výskytu a hľadanie príčin vzniku tvárových rázštepov, predovšetkým rázštepu podnebia a pery. A v našej nedávnej práci sme prišli k veľmi zaujímavým záverom. Zistili sme, že počatie v lete je rizikovejšie než v zime. Po počatí v letných mesiacoch dochádza k maximálnemu výkyvu v pôrodnosti detí s rázštepom pery a/alebo podnebia. Nejde pritom o vzorku náhodne nazbieraných niekoľkých stoviek pacientov. V Centre pre liečbu rázštepových chýb v pražskej vinohradskej nemocnici sú zhromaždené údaje o deťoch s týmto rázštepom od roku 1964. Od všetkých mamičiek, ktoré k nám za tie roky prišli, máme podrobné údaje o ich zdravotnom stave a o priebehu tehotenstva. V spomínanej štúdii bolo zahrnutých 5 619 novorodencov s rázštepom pery a/alebo podnebia, ktorí boli porovnávaní s viac ako tromi miliónmi novorodencov bez rázštepu, ktorí sa narodili v rovnakom období v Česku.

​Keď už ste to spomenuli, vždy ma zaujímalo, či sa ročné obdobia nejako premietajú aj do našej pôrodnosti. Tak, ako je to napríklad v prírode, kde sa najviac mláďat rodí práve na jar.
Napodiv áno. Zo štatistík vyplýva, že vrchol pôrodnosti v Česku je v marci, apríli a máji, potom postupne klesá, a vôbec najnižšia je v novembri a decembri. Z toho vyplýva, že najviac detí počneme v lete. (Údaje Centra zdravotníckych informácií z rokov 2013 – 2016 hovoria, že na Slovensku sa najviac detí za tieto štyri roky narodilo v mesiacoch júl, august a september, čo by znamenalo, že boli počaté v mesiacoch október, november a december. Najmenej detí sa rodí v mesiacoch február (počaté v máji) a november (počaté vo februári), pozn. red.) Je tam však jedna anomália. Keď krivka medzi letom a zimou klesá dole, zrazu sa v septembri objaví krátkodobý vzostup počtu novorodencov, čo prepočítané na počatie vychádza presne na Vianoce. A tak to ide viac-menej rok za rokom už päťdesiat rokov. Prečo? hovorili sme si. Mysleli sme si totiž, že vyššia pôrodnosť na jar, a teda počatie v lete, môže súvisieť so slnečným svitom a s teplom. Ak to tak je, musela by byť v susednom Nemecku situácia podobná.

A čo ste zistili?
Že ich krivka pôrodnosti ani vzdialene nekopíruje tú našu, hoci žijú v rovnakom podnebnom pásme. Krivka je u nich prakticky rovnomerná, s výkyvmi, ktoré zodpovedajú väčšiemu počtu počatia v septembri, keď je Oktoberfest (mníchovský pivný festival trvá väčšinou 16 dní a zvyčajne sa končí v prvú októbrovú nedeľu, pozn. red.). A potom ešte v čase jarných prázdnin.

Čo z toho vyplýva?
Že v Nemecku počatie nesúvisí s teplom alebo so slnkom, ale s otázkou príležitosti, a teda s voľnými dňami. Trebárs vo Francúzsku je pôrodnosť rovnomerná, bez výkyvov po celý rok. Čiže „mejdan“ každý deň (smiech). Taká Kuba to má oproti nám úplne obrátene. Na jar nič, naopak, najvyššia pôrodnosť je v zime. Podobne Izrael. Ale narazili sme aj na výrazné extrémy, napr. v Kongu, kde je niekoľkomesačné obdobie dažďov. Najvyššia pôrodnosť je tu v apríli a potom prudko klesá. K tomu mi dali jedno z možných vysvetlení ľudia, ktorí v týchto oblastiach pôsobili. Obyvatelia tam často žijú v príbytkoch po dvadsiatich – tridsiatich ľuďoch. V čase dažďov prakticky neopúšťajú svoje príbytky a k počatiu potom dochádza u väčšiny žien viac-menej „naraz“ – keď sa konečne dostanú mimo príbytkov, teda po skončení dažďov....