Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
03.05.2019, 14:21

Slovensko je krajinou hradov: Spišský nie je najväčší a na Orave je Orlie hniezdo

  • Na väčšine slovenských hradov a zámkov sa už začala letná turistická sezóna a ich návštevnosť z roka na rok stúpa.
  • Na našom území ich máme stoosemdesiat vrátane ruín a k tomu ešte 425 kaštieľov.
  • Niektoré hrady sa zachovali a sú v nich múzeá, z iných zostali zrúcaniny a mnohé hrady doslova zmizli zo zemského povrchu a kolujú o nich iba nejasné legendy často zahalené tajomstvom.
Slovensko je krajinou hradov: Spišský nie je najväčší a na Orave je Orlie hniezdo
Zdroj: Dreamstime

Vyberať z celého počtu slovenských hradov je pomerne komplikované, pretože koľko ľudí, toľko chutí. Každý má iný vkus, niekoho láka krása, ďalšieho história, iného tajomstvo. Nájdu sa medzi nimi aj rekordmani, najnavštevovanejšími sú Oravský (275 536 návštevníkov za rok 2018 – pozn. red.) a Spišský hrad (takmer 245-tisíc za rok 2018 – pozn. red.), za najstrašidelnejší je už roky považovaný Čachtický hrad a za najromantickejší asi Bojnický.

Oravské Orlie hniezdo

Oravský hrad patrí medzi najvýraznejšie pamiatky Slovenska, jeho múry ukrývajú nejedno tajomstvo. Je jedným z našich najkrajších hradov, rozprávkový, no i tak trochu strašidelný. Zrejme aj preto si ho nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau v roku 1922 zvolil za sídlo hlavného hrdinu svojho nemého filmu Upír Nosferatu. Jeho knieža Orlok bol klonom Stokerovho Drakulu a viac než dôveryhodne ho zahral nemecký herec Max Schreck. Spojiť krásu a vznešenosť hradu dohromady s desivým upírom je kombinácia, ktorá naozaj má niečo do seba. O Schreckovi sa vďaka sugestívnemu výkonu dodnes špekuluje, že svoju rolu nielen hral, ale ju aj skutočne žil.

Hrad sa týči na skale nad riekou Oravou a okolitá krajina jeho majestátnu krásu ešte viac zvýrazňuje. Mnohí mu vravia Orlie hniezdo. Najprv strážny a neskôr župný hrad vyrástol po roku 1241, po tatárskom vpáde, najprv v románskom a gotickom slohu, dnešnú podobu dostal v roku 1611. Keď v roku 1800 vyhorel, doslova povstal z popola a o šesťdesiatosem rokov neskôr v ňom zriadili jedno z najstarších múzeí na Slovensku. Medzi jeho hradbami sa údajne dodnes po nociach prechádza duch šľachtičnej Alžbety Coborovej (1578 – 1626) s lampou v ruke, ktorá vraj bola taká prísna na svojich poddaných, že im nechcela dať pokoj ani po smrti.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.