Naozaj platí, čo sa hovorí, že slovenský med je kvalitný?
Ten priamo od včelárov určite kvalitný je. No nie med zo supermarketov, ktorý ma na poháriku slovenskú vlajočku, a hovoria, že je kvalitný slovenský, ale je len balený na Slovensku.

​Je kvalitného medu dosť?
Medu je všeobecne málo a spotreba dosť výrazne stúpa. Kedysi sme spotrebovali priemerne 0,3 kila ročne na osobu, v súčasnosti 1,7 kilogramu, no včelárov je o polovicu menej ako pred rokom 1989. Vtedy sa aj veľa kočovalo, včelstvá sa prenášali a bol zabezpečený odbyt medu. Existoval štátny podnik, ktorý vykupoval včelie produkty, a napríklad aj Slovakofarma brala propolis a materskú kašičku do rôznych krémov. Ľudia si pomáhali, ako sa dalo, tak si včelárením privyrábali, ale dnes to tak už nie je.

Kedy sa to zmenilo?
Zlom bol v deväťdesiatych rokoch. Včelárstvo je síce opäť na vzostupe, ale stále máme len polovicu stavu, aký bol predtým. Horšie je, že priemerný vek včelárov je 62 rokov.

Prečo včelárenie nepriťahuje mladších? Je náročné?
Začať včeláriť podľa mňa nie je vôbec náročné, len treba mať základ od skúseného včelára. Najlepšie je nájsť si včelára v okolí, ku ktorému treba chodiť na náčuvy, alebo ísť na víkendové kurzy do Banskej Bystrice. Kurz je ukončený certifikátom a potom má včelár nárok aj na nejakú pomoc pre začiatočníkov, napríklad zľavy na úle a podobne. No aj tak sa do toho ľudia veľmi nehrnú, skôr je trend založiť si jednu-dve včelie rodiny v záhrade, aby bola záhradka živšia a aby bol med pre rodinu.

Je aj nejako merateľné, že slovenský med je kvalitný?
Určite áno, je oceňovaný na veľkých svetových súťažiach, bežne sú medy od slovenských včelárov v popredí, niektoré vyhrávajú aj prvé miesta. Pri týchto súťažiach ide, samozrejme, najmä o senzoriku, chuť, vizuál, plus sú nejaké parametre, ktoré med musí spĺňať. No výborné sú aj z výživového hľadiska. Na to, že Slovensko nie je rozlohou veľká krajina, je tu v porovnaní so svetom kvalita. Európska únia má legislatívu, čo musí med spĺňať a slovenská je ešte prísnejšia. Ak chce mať včelár nálepku, že je to slovenský med, existujú ešte prísnejšie normy.

Aké?
Napríklad vlhkosť môže mať v EÚ do 20 percent, na Slovensku do 18 percent. Keď bežne beriete od včiel med zo zaviečkovaných plástov, má vlhkosť okolo 14 až 16 percent, no veľkovčelári nemôžu pozerať, či je každý plást úplne zaviečkovaný. Preto z úľov zoberú, čo príde a potom med odparujú, lenže to už je nevýhoda, lebo každý zásah medu škodí. Najlepšie je vytočiť ho a dať do pohára.

Vedia sa slovenskí včelári prezentovať? Vedia ukázať, že – aha, toto je tá kvalita?
Podľa mňa nevedia. Na jednej strane máme svetové medy, na druhej strane to často včelári nevedia ukázať. Zrejme to trochu súvisí aj s priemerným vekom včelárov.

Keď včelárom poviete, aby sa lepšie prezentovali, čo na to hovoria?
Som aj lektor v Slovenskom zväze včelárov, chodím prednášať jednotlivým oblastným zväzom, a keď príde debata na túto tému, na...