Často vravievame, že z niekoho alebo z niečoho dostaneme infarkt. Môže sa to naozaj stať?
Kedysi sa hovorilo, že „šľak ma z toho trafí“, bol to aj názov vtipnej relácie nebohého Júliusa Satinského. V modernej dobe sme to pretransformovali na „vedeckejšiu“ verziu, a tak vzniklo „dostanem z toho infarkt“. Vychádzame z toho, že pri nejakom nadmernom psychickom vzrušení alebo fyzickej námahe môže dôjsť k situácii, že srdce je skutočne také vybičované, že sa v ňom môže udiať nejaká katastrofická udalosť. Pre laika, ktorý je svedkom takejto situácie, je, samozrejme, v popredí možná náhla strata vedomia.

​Človek sa chytí za hrudník a odpadne?
Presne tak. V modernej medicínskej terminológii ide o takzvané zastavenie srdca. Človeku náhle príde zle a v priebehu niekoľkých minút stráca vedomie. Za tým však môže byť všeličo a nie vždy ide práve o infarkt. Asi jedna tretina ľudí totiž prežije aspoň jedenkrát v živote situáciu náhlej, krátkodobej straty vedomia – zväčša pri náhlom postavení sa, dlhom státí, najmä v teple. To je spôsobené poklesom krvného tlaku a ide o nepríjemnú, no v zásade benígnu udalosť, ktorá sa vyrieši sama v horizontálnej polohe postihnutého. V mnohých prípadoch za tým však skutočne môže byť vážny problém so srdcom alebo náhla cievna mozgová príhoda.

Čo je to vlastne infarkt?
Vzniká, ak určitá časť nejakého tkaniva stratí svoje zásobenie tepnovým cievnym systémom a prestane do nej prúdiť okysličená krv. V priebehu niekoľkých minút, podľa toho, aké je to tkanivo, dochádza v postihnutej časti orgánu k odumretiu. Takže infarkt je vlastne odumretie určitého tkaniva. To môže byť srdcový sval – vtedy hovoríme o infarkte myokardu, ale aj mozog – to je mozgový infarkt alebo mozgová porážka či mŕtvica.

Ako to v srdci prebieha?
Srdce je zásobené tepnovým systémom, sú to koronárne alebo vencové tepny, ktoré odstupujú z aorty a prebiehajú na jeho povrchu. Najdramatickejšia udalosť, akou je infarkt srdcového svalu, znamená, že jedna z týchto veľkých tepien sa náhle uzavrie a prestane tam prúdiť krv. U časti ľudí sa stane to, že srdce na taký dramatický nedostatok kyslíka zareaguje arytmiou, úplne zlyhá jeho elektrická činnosť. Arytmia v tejto situácii znamená veľmi rýchle chaotické elektrické impulzy s frekvenciou dvesto až tristo za minútu, takže prečerpávacia funkcia sa náhle úplne zrúti. Srdce vtedy akoby kmitá, fibriluje. Stráca svoju pumpovaciu funkciu, neprečerpáva krv a prvý orgán, ktorý na to reaguje v priebehu niekoľkých sekúnd, je mozog. Preto pacient stráca vedomie. Ak tento stav pokračuje, tak o niekoľko minút dôjde k mozgovej smrti.

Prečo sa vtedy ľudia chytajú za hrudník, cítia bolesť?
Časť pacientov cíti bolesť, ktorá tomuto stavu môže predchádzať. Niekedy to trvá pár minút, no môže to byť aj niekoľko hodín. Pacient svoj stav podcení a nakoniec sa to skončí dramaticky. Nedokrvenosť srdcového svalu sa prejavuje bolesťou v hrudníku, ktorá má veľmi typický charakter a lekár sa má na to pacienta detailne pýtať. V hrudníku nás totiž často všeličo bolí. Môže to byť tým, že sme spali v zlej polohe a hlási sa chrbtica, alebo je bolesť svalového pôvodu. Bolesť pri infarkte má difúzny charakter, nedá sa lokalizovať do jedného bodu. Niektorí pacienti nehovoria o bolesti, ale o tlaku, pálení vnútri hrudníka, za hrudnou kosťou. Ak niekto vie lokalizovať bolesť do jedného bodu, tak to infarkt takmer určite nebude.

Môže ísť aj o „zastavené vetry“ alebo napríklad pneumotorax?
Samozrejme, no pneumotorax – vstup vzduchu do pohrudničnej dutiny – je relatívne zriedkavý a vyskytuje sa najmä po operáciách hrudníka a pri pľúcnych ochoreniach. Diferenciácia meterorizmu, ako zastaveným vetrom odborne hovoríme, a infarktu je súčasťou základného vyšetrenia pacienta a je každodennou rutinou na urgentných príjmoch. Srdce totiž leží na bránici, akoby tam sedelo. Ak sa človek extrémne naje a potom si ľahne – klasický scenár nedeľného obeda – na bránicu mu tlačí celý obsah brušnej dutiny a pocity môžu pripomínať infarkt. Človek s bolesťou na hrudníku – tej či onej príčiny – si v typickom prípade zavolá rýchlu zdravotnícku pomoc. Tá pacienta obvykle prevezie do najbližšej nemocnice na urgentný príjem.

Tam to zistia na EKG?
Donedávna sme boli odkázaní len na anamnézu – čo nám pacient povedal – a na EKG. Teraz máme k dispozícii veľmi citlivé biomarkery. Len čo dôjde k poškodeniu srdcových buniek v dôsledku nedokrvenia, uvoľnia sa z nich látky – troponíny, ktoré vieme superpresne merať, a to nám napovie, či sa na srdci niečo vážne deje alebo nie.

Vezmete teda pacientovi krv?
Áno. Samozrejme, proces uv...