Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
07.06.2019, 08:00

Strhujúci príbeh. Ako sa z chlapca z českého okresného mesta stal nigérijský kráľ

  • Keď OBONETE UBAM (42) dostal v jednom z najľudnatejších nigérijských štátov tradičný titul kráľa, poučili ho, že monarcha nechodí nikdy včas.
  • Tejto poučky sa držal aj pri našom stretnutí v Prahe.
  • Na strhujúci príbeh chlapca z českého okresného mesta Bruntál, ktorý sa presadil v drsných podmienkach Afriky, kde dokázal cez početné nebezpečenstvo uhájiť miesto prvorodeného syna známeho policajného generála a postaral sa nielen o rodinné imanie, ale aj o sedem súrodencov, by som čakal pokojne aj dlhšie ako pol hodiny.
Strhujúci príbeh. Ako sa z chlapca z českého okresného mesta stal nigérijský kráľ
Zdroj: Archív Oboneteho Ubama

Vaši rodičia sa spoznali na štúdiách v Kyjeve. Síce sa vzali, ale vo svojej knihe opisujete, že im úrady nepriali, v odlúčení sa rozviedli a vy ste nakoniec vyrastali bez otca v Bruntále. Aký veľký šok bol odísť za ním v pätnástich do Nigérie?
Dúfam, že to na mojej knihe poznať. Prvé kapitoly sa venujú práve tomu. Snažil som sa to opísať, ako najreálnejšie to išlo. So všetkými pachmi, chuťami, vôňami a mojimi pocitmi. Bol to pre Európana neuveriteľný šok. Na druhej strane som sa na otca nesmierne tešil. Predtým som ho nikdy naživo nevidel. Prvé stretnutie bol naozaj veľmi silný moment.

Otec vás však vzápätí poslal na nigérijskú vojenskú akadémiu. Ako ste to vnímali?
Zrazilo ma to na kolená. Všadeprítomné šikanovanie, úplne iné podmienky. V tom čase mali všetky školy v Nigérii podobný režim, u nás bol ten kolorit násilia iný len v tom, že učitelia nosili maskáče a kanady. Možno to bolo o trošku tvrdšie, nadriadeným sa dávala voľnejšia ruka, aby kadetov poriadne drvili, aby z nich vyrástli chlapi. Ale tým, ako je človek mladý, má schopnosť sa pomerne rýchlo adaptovať. Proste vám nič iné nezostáva. V tej chvíli som to tak nevnímal, ale v podstate som otcovi za to spätne vďačný. Bola to pre mňa veľká škola. Na to, čo malo prísť o pätnásť rokov neskôr. Bol to do môjho života taký významný vklad, že možno aj kvôli tomu veku som sa pri hodení cez palubu jednoducho musel naučiť plávať. Veľmi mi to potom v živote pomohlo, aj keď to bol asi taký kultúrny šok, že som sa z neho nedal už nikdy dokopy.

Ešte v Česku vám niektorí dávali pocítiť vašu odlišnosť kvôli farbe pleti. Ale toto ste ako mulat museli zažiť v obrátenom garde aj v Nigérii, nie?
Samozrejme, zažíval som úplne to isté, čo tu. Ale to je úplne bežné. Keď sa spýtate akýchkoľvek Afročechov alebo mulatov, ktorí tu nejako fungujú, tak všetci majú rovnaký problém. Sú v situácii, keď sú vo väčšinovej českej spoločnosti vizuálne odlišní, a sú vnímaní trochu inak. Úplne to isté však potom zažívajú v Afrike. Či chcete alebo nie, tlačí vás to do pozície, v ktorej ste vlastne vždy svojím spôsobom osamotený. Jednoducho ste solitér.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.