Ako by sa dala rozdeliť história slovenskej gastronómie?
Dá sa rozdeliť na slovanské obdobie, teda staršiu históriu v období raného stredoveku. To je naša autochtónna kuchyňa, keď sa na stole objavilo len to, čo sa v regióne pestovalo a chovalo. Nebolo toho až tak málo, dá sa povedať, že 80 percent toho, čo jedli naši predkovia, jeme aj my dnes.

​Raný stredovek bol od 5. do 11. storočia. Odkiaľ máme údaje o tom, čo sa tu jedlo pred viac ako tisíc rokmi?
Z archeologických vykopávok a písomností, ktoré sa zachovali. Z nich tiež vieme, že veľká zmena nastala s nástupom novoveku, teda po objavení amerického kontinentu. Nový svet priniesol novinky aj do kulinárnej kultúry. Potraviny ako zemiaky, kukurica, fazuľa, tekvica či paradajky sú z Ameriky a veľmi dobre sa tu udomácnili. Dnes ich bežne konzumujeme, ale nie je to naše pôvodné jedlo.

Zo spomínaných plodín sa najviac ujali asi zemiaky, ktoré sa stali aj základom pre naše národné jedlo bryndzové halušky.
Presne tak, stali sa jedným z pilierov slovenského jedálnička. Bez zemiakov si dnes nevieme predstaviť ani tradičnú stravu, ani novodobú, teda tú dnešnú. Ale s obľubou pestujeme a konzumujeme aj fazuľu, paradajky, tekvice, dokonca ich považujeme za „naše“. Treba si však uvedomiť, že niektoré z týchto potravín do nášho jedálneho lístka vstúpili až v 18. či 19. storočí, takže ide o relatívne nové chute.

Ovplyvnili našu kuchyňu aj plodiny z iných kontinentov ako amerického?
Dosť významný bol vplyv z Ázie, z Arábie k nám dorazila káva, z Číny cez Rusko zas prišiel čaj. Ale nemám na mysli bylinný odvar, ktorý sa u nás pil odjakživa a tiež ho voláme čaj, ale skutočný čaj z čajovníka. Pohánka, tatarka – to všetko je z Ázie. Keď sa svet viac otvoril a začal sa väčší pohyb obchodníkov, dostali sa k nám rôzne novosti, a keď sa to našincom zapáčilo, s radosťou tým obohatili svoj jedálniček.

A čo vplyvy okolitých národov?
Slovensko vždy bolo a dodnes je multietnickou krajinou, vďaka čomu je naša národná kuchyňa obohatená o vplyvy mnohých etník. Z okolitých národov sme si vždy vedeli zobrať to, čo nám chutilo, prospievalo, a tým sme o...