Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
14.06.2019, 14:44

Slovenská kuchyňa dostala dva silné šoky a bryndza nie je pôvodne naša, tvrdí odborníčka

  • „Slovensko má výhodu v tom, že vďaka množstvu menšín sme si poľahky mohli vziať ich dobroty za svoje,“ hovorí v rozhovore etnologička prof. PhDr. RASTISLAVA STOLIČNÁ (71).
  • Stravovanie podľa nej určuje národnú identitu viac ako sám jazyk. „Pretože aj Slováci v Amerike, ktorí už dávno zabudli reč svojich predkov, túžia po bryndzových haluškách,“ vysvetľuje.
  • Majú Slováci obľúbené chute? Obohatilo našu gastronómiu aj socialistické stravovanie?
  • Ako je možné, že naša strava je až na 80 percent podobná tej, ktorú konzumovali naši stredovekí predkovia?
Slovenská kuchyňa dostala dva silné šoky a bryndza nie je pôvodne naša, tvrdí odborníčka
Zdroj: Peter Mayer

Ako by sa dala rozdeliť história slovenskej gastronómie?
Dá sa rozdeliť na slovanské obdobie, teda staršiu históriu v období raného stredoveku. To je naša autochtónna kuchyňa, keď sa na stole objavilo len to, čo sa v regióne pestovalo a chovalo. Nebolo toho až tak málo, dá sa povedať, že 80 percent toho, čo jedli naši predkovia, jeme aj my dnes.

Raný stredovek bol od 5. do 11. storočia. Odkiaľ máme údaje o tom, čo sa tu jedlo pred viac ako tisíc rokmi?
Z archeologických vykopávok a písomností, ktoré sa zachovali. Z nich tiež vieme, že veľká zmena nastala s nástupom novoveku, teda po objavení amerického kontinentu. Nový svet priniesol novinky aj do kulinárnej kultúry. Potraviny ako zemiaky, kukurica, fazuľa, tekvica či paradajky sú z Ameriky a veľmi dobre sa tu udomácnili. Dnes ich bežne konzumujeme, ale nie je to naše pôvodné jedlo.

Zo spomínaných plodín sa najviac ujali asi zemiaky, ktoré sa stali aj základom pre naše národné jedlo bryndzové halušky.
Presne tak, stali sa jedným z pilierov slovenského jedálnička. Bez zemiakov si dnes nevieme predstaviť ani tradičnú stravu, ani novodobú, teda tú dnešnú. Ale s obľubou pestujeme a konzumujeme aj fazuľu, paradajky, tekvice, dokonca ich považujeme za „naše“. Treba si však uvedomiť, že niektoré z týchto potravín do nášho jedálneho lístka vstúpili až v 18. či 19. storočí, takže ide o relatívne nové chute.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.