Cestovateľskému koníčku pandémia veľmi nepraje. Ako dlho ste neboli v zahraničí?

Ja, ktorý milujem svet, som dva roky neopustil Slovensko. Ale nebolo to len pre pandémiu, mal som prácu na trvalý pracovný pomer, a tak som nemohol toľko cestovať. Napokon však neľutujem, pretože som vďaka tomu pochodil Slovensko, a môžem povedať, že máme prekrásnu krajinu, množstvo zaujímavých miest. Bolo to obohacujúce.

Archív HN

​A ako hodnotíte domáci turizmus?

(Smiech) Nepopieram, že v oblasti služieb pre turistov máme čo zlepšovať, ale ja také veci ani nevnímam. V Európe sme veľmi rozmaznaní, potrpíme si na komfort pri cestovaní, lenže keď človek precestuje napríklad Nikaraguu, tak ho veru len tak hocičo neprekvapí. Latinská Amerika ma naučila užívať si miesta a ľudí, pohodlie vôbec neriešim.

Kde sa zrodila vaša láska k Latinskej Amerike?

Odmalička som túžil objavovať svet. Pri posteli som mal glóbus a celé hodiny som naň dokázal hľadieť, otáčať ho z každej strany. S rovnakým nadšením ma bavilo listovať v atlasoch, mám ich desiatky. Zemepis a geografia boli moje obľúbené predmety, poznal som vlajky a hlavné mestá všetkých štátov. Sníval som o tom, že budem cestovateľ. Keď som sa ako dvanásťročný začal učiť španielčinu, tak to do seba zapadlo – chcel som sa zdokonaliť v jazyku a na to je najlepšie vybrať sa do krajiny, kde ním hovoria. Ako dvadsaťročný som sa prvýkrát vybral do Latinskej Ameriky, bolo to v roku 2013.

V galérii si pozrite nádherné fotografie z jeho ciest:

​Ktorá krajina vás vtedy zlákala?

Venezuela. Mal som tam niekoľkotýždňovú stáž, a keď sa skončila, cestoval som po krajine. Učarovalo mi to natoľko, že som si povedal, že postupne precestujem celú Latinskú Ameriku. O dva roky som sa vrátil a niekoľko mesiacov pobudol v Paname, v roku 2017 som bol na Kube a v Mexiku a v roku 2018 sa mi podarilo prejsť až sedem krajín – Peru, Bolíviu, Čile, Argentínu, Paraguaj, Uruguaj a Brazíliu. Krátko nato som išiel na tri mesiace do Ekvádoru a v roku 2019 som bol tri mesiace v Nikarague. A to bol vlastne posledný výlet, keďže potom prišla pandémia.

Keď to takto vyratúvate, tak som si uvedomila, že o Latinskej Amerike veľa neviem, okrem toho, že tam vznikajú telenovely. Ale bežný život je asi iný ako v telenovele, nie?

(Smiech) Ani nie. Práveže som si tam niekedy pripadal ako v telenovele.

Tamojší ľudia sú veľmi vášniví a temperamentní. Ak by som mal Latinskú Ameriku vystihnúť troma slovami, tak by to boli temperament, farebnosť a spontánnosť. To sú tri veci, ktoré sa mi automaticky vybavia – tamojší ľudia sú veľmi temperamentní, všetko okolo je farebné a veci sa dejú spontánne, nemá zmysel plánovať.

A vy rád plánujete?

Práveže si zvyknem cesty plánovať, ale Latinská Amerika mi v tomto smere dala poriadnu príučku. Čokoľvek som si naplánoval, tak napokon sa veci udiali celkom inak. Tam sa žije v duchu hesla mañana (španielsky výraz pre zajtrajšok, pozn. red.), nikto sa nestresuje a nikam sa neponáhľa. V praxi to však ...