V niektorých štúdiách sa uvádza, že na svete je toľko mravcov, že by dohromady vážili ako celé ľudstvo. Prečo je tento živočíšny druh taký úspešný?
Všeobecne sa predpokladá, že skvele zúročili výhody eusociality. To znamená, že všetci jedinci sú úplne oddaní celému superorganizmu, chránia ho a dbajú o jeho prežitie. Mravce sú lepšie organizované než napríklad osy a využívajú omnoho rôznorodejšie zdroje potravy než napríklad včely.

​Včely zbierajú najčastejšie peľ, nie?
Včely sa špecializujú na nektár a na peľ, u mravcov sú potravové preferencie a spôsoby prežitia oveľa širšie. Samozrejme, že napríklad v trópoch existujú druhy, ktoré tiež zbierajú nektár. Dokonca majú jedincov, ktorí sa ním poriadne napchajú a potom visia pri strope v komôrkach mraveniska ako také zásobníky a ostatní si od nich berú potravu. Robia zo seba také skladovacie vrecia. Mimochodom, práve týchto jedincov domorodci radi vykopávajú a konzumujú, sú považovaní za lahôdku. Existujú však aj mravce, ktoré sa živia semenami. Trebárs mravce rodu Messor (zrnojed), ktoré majú radi teplo a žijú predovšetkým v stepiach a polopúšťach – dajú sa však nájsť aj u nás –, zbierajú semená, ktoré potom v mravenisku naklíčia, podobne ako keď ľudia vyrábajú slad. Odstrihnú klíčky a živia sa živným pletivom semena, ktoré sa klíčením zmení na cukry.

Niektoré mravce vraj dokonca fungujú ako poľnohospodári. O čo presne ide?
Zrejme máte na mysli mravce rodu Atta žijúce na americkom kontinente. Špecializované robotnice s obrími hryzadlami odkrajujú zo stromov kúsky listov a kvetov. Tento rastlinný materiál potom v mravenisku slúži ako základ pre substrát, na ktorom pestujú pečiarkovité huby (bedľovité, šampiňónovité), výrastky im potom slúžia ako hlavná potrava. V tej rozmanitosti potravy je nutné pripomenúť, že veľká časť mravcov žije dravo, lovia iný hmyz alebo pojedajú mŕtvych či zranených jedincov. Popri dobre fungujúcom spoločenskom správaní a potravinovej rozmanitosti stojí za ich úspechom ešte jedna ďalšia vec, a to je spôsob kolonizácie nových území.

Pri zozname dôvodov mravčieho úspechu spomínate opakovane sociálne fungovanie jedinca v rámci superorganizmu. Jeden mravec je v podstate ako bunka celého tela a majú v sebe zakódované hlavne to, aby prežil celok. Ako to funguje detailne?
Je dôležité si uvedomiť, že podobne ako u včiel, tento superorganizmus nikto neriadi. Žiaden vládca, predák, riaditeľ, kráľ, kráľovná. Nikto im nerozkazuje, čo majú robiť a kedy to majú robiť.

Takže literárny superhrdina Ferdo Mravec Ondřeja Sekoru by sa prezidentom nikdy nestal?
Rozhodne nie. Nemal by šancu. Fungovanie mravcov je dlhodobo podrobené rozsiahlemu skúmaniu biosociológov, ale aj iných vedcov, ktorí v štruktúre tohto správania hľadajú inšpiráciu pre úplne iné odbory. Vzorce toho správania by sa totiž dali použiť pre množstvo dôležitých aplikácií.

Čo máte na mysli?
Keby napríklad chcelo ľudstvo niekedy v budúcnosti ťažiť nerasty vo vesmíre, je veľmi pravdepodobné, že na to budeme potrebovať autonómne stroje. Stroje, ktoré nebude na diaľku nikto ovládať a napriek tomu budú schopné spolupracovať medzi sebou na základe naprogramovaných jednoduchých príkazov. A nielen to, budú sa musieť samostatne rozhodovať. Práve v tomto ohľade sú algoritmy (základné všeobecne platné pravidlá a postupy, pozn. red.) a vzorce hmyzieho správania nesmierne zaujímavé. Podobne jednoduché príkazy sa používajú práve v počítačových programovacích jazykoch (za algoritmus možno považovať napríklad aj kuchársky návod s opisom jednotlivých krokov – keď bude vrieť voda, vhoď cestoviny, pozn. red.). Počítače, ktoré riadia planetárne vozíky, musia byť totiž pomerne jednoduché. Pre kozmické žiarenie nemôžete v týchto prípadoch príliš miniaturizovať. Preto sa používajú oveľa ...