Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
24.08.2019, 00:00

Hmyzia supercivilizácia, ktorá nepotrebuje políciu ani byrokraciu. Čo nás učia mravce?

  • Na Zemi žijú vyše sto miliónov rokov, sú agresívne, pracovité, nezdolné a úspešné. Mravce.
  • Vytvárajú unikátne a perfektne fungujúce spoločenstvá, ale nepotrebujú k tomu ani byrokraciu, ani políciu...
  • Popredný odborník na život mravcov Prof. Ing. Mgr. JAN FROUZ (52), CSc., prirovnáva mravčiu civilizáciu k dokonale naprogramovanému superorganizmu.
  • „Aj oni sa zašívajú, keď nemajú čo robiť,“ upozorňuje, „veľa jedincov len sedí a zíza, sú proste rezerva.“
  • V čom inšpirujú matematikov? Čo môžu ponúknuť novým vesmírnym programom? A ktoré mravce sú otrokári?
Hmyzia supercivilizácia, ktorá nepotrebuje políciu ani byrokraciu. Čo nás učia mravce?
Zdroj: Dreamstime

V niektorých štúdiách sa uvádza, že na svete je toľko mravcov, že by dohromady vážili ako celé ľudstvo. Prečo je tento živočíšny druh taký úspešný?
Všeobecne sa predpokladá, že skvele zúročili výhody eusociality. To znamená, že všetci jedinci sú úplne oddaní celému superorganizmu, chránia ho a dbajú o jeho prežitie. Mravce sú lepšie organizované než napríklad osy a využívajú omnoho rôznorodejšie zdroje potravy než napríklad včely.

Včely zbierajú najčastejšie peľ, nie?
Včely sa špecializujú na nektár a na peľ, u mravcov sú potravové preferencie a spôsoby prežitia oveľa širšie. Samozrejme, že napríklad v trópoch existujú druhy, ktoré tiež zbierajú nektár. Dokonca majú jedincov, ktorí sa ním poriadne napchajú a potom visia pri strope v komôrkach mraveniska ako také zásobníky a ostatní si od nich berú potravu. Robia zo seba také skladovacie vrecia. Mimochodom, práve týchto jedincov domorodci radi vykopávajú a konzumujú, sú považovaní za lahôdku. Existujú však aj mravce, ktoré sa živia semenami. Trebárs mravce rodu Messor (zrnojed), ktoré majú radi teplo a žijú predovšetkým v stepiach a polopúšťach – dajú sa však nájsť aj u nás –, zbierajú semená, ktoré potom v mravenisku naklíčia, podobne ako keď ľudia vyrábajú slad. Odstrihnú klíčky a živia sa živným pletivom semena, ktoré sa klíčením zmení na cukry.

Niektoré mravce vraj dokonca fungujú ako poľnohospodári. O čo presne ide?
Zrejme máte na mysli mravce rodu Atta žijúce na americkom kontinente. Špecializované robotnice s obrími hryzadlami odkrajujú zo stromov kúsky listov a kvetov. Tento rastlinný materiál potom v mravenisku slúži ako základ pre substrát, na ktorom pestujú pečiarkovité huby (bedľovité, šampiňónovité), výrastky im potom slúžia ako hlavná potrava. V tej rozmanitosti potravy je nutné pripomenúť, že veľká časť mravcov žije dravo, lovia iný hmyz alebo pojedajú mŕtvych či zranených jedincov. Popri dobre fungujúcom spoločenskom správaní a potravinovej rozmanitosti stojí za ich úspechom ešte jedna ďalšia vec, a to je spôsob kolonizácie nových území.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.