Keď si človek prinesie domov z dovolenky parazita, je zrejme už neskoro. Ako sa mu mohol vyhnúť?
Ak ľudia idú do nejakých rizikových oblastí, trópov alebo subtrópov, mali by sa ešte pred vycestovaním do danej krajiny vybaviť potrebnými vedomosťami o rizikách výskytu parazitárnych a iných infekcií a ochranou pred nimi. Potrebné rady a poučenie, preventívne očkovania, protimalarickú profylaxiu poskytnú zdravotnícke zariadenia, ktoré sa zaoberajú cestovnou medicínou a cudzokrajnými chorobami. Rozhodne odporúčam tieto zariadenia pred vycestovaním navštíviť.

​Dá sa očkovať aj proti niečomu inému ako malárii?
Proti vírusovým a bakteriálnym ochoreniam, proti parazitom nie. Ide o pomerne zložité organizmy, zatiaľ nemáme vakcínu napríklad ani proti toxoplazmóze.

​Hovorí sa, že ak napríklad budeme jesť cesnak, nebudeme mať hlísty...
To je taká prírodná prevencia, ktorá čiastočne pomôže, ale neodstráni príčinu toho-ktorého ochorenia. Tam už treba siahnuť po liekoch.

Uvádza sa, že osemdesiat percent dovolenkárov si domov prinesie okrem príjemných zážitkov aj suvenír v podobe nejakého parazita či choroby. Je to pravda?
Ak by sme hovorili len o parazitoch, to percento nie je až také veľké, ale existuje. Najväčší počet parazitov sa vyskytuje v tropických a subtropických krajinách, kam ľudia v posledných rokoch často cestujú. Je preto veľmi dôležité, aby si cestovatelia dali pozor predovšetkým na osobnú a stravovaciu hygienu. Aj bežné parazity, ktoré sa vyskytujú u nás v menšom množstve, ako napríklad škrkavky alebo pásomnice, sú v teplejších oblastiach v oveľa väčšom zastúpení. Takže príležitosť sa s nimi stretnúť je v týchto oblastiach oveľa väčšia.

Čo je pri prevencii najzásadnejšie?
To, na čo stále upozorňujeme. Ľudia by nemali piť vodu z miestnych neoverených zdrojov, ale balenú, ktorá je hygienicky vyhovujúca. A zeleninu a ovocie, ktoré sa nedá šúpať, treba pred konzumáciou dokonale umyť. Dôsledne dodržiavať aj osobnú hygienu, najmä umývanie rúk pred jedlom.

Ľudia však veľmi radi ochutnávajú miestne špeciality od pouličných predavačov. Čo im hrozí?
To je jedna z rizikových skúseností niektorých ľudí, pretože napríklad konzumáciou šalátov, ktoré môžu byť pripravené z vodných rastlín, sa človek môže nakaziť napríklad jednou z motolíc parazitujúcich v pečeni človeka – odborne sa volá Fasciola hepatica. Jej vývinový cyklus prebieha vo vodnom prostredí, finálne štádium larvy infekčnej pre človeka sa nachádza nalepené vo forme cýst na listoch vodných rastlín a čaká na svoju príležitosť.

U nás sa takáto motolica nevyskytuje?
Vyskytuje sa aj u nás, ale infekcie ľudí sú veľmi ojedinelé. Ak by ste však cestovali do krajín juhovýchodnej Ázie, môžete sa konzumáciou šalátov z vodných rastlín infikovať najväčším a veľmi nebezpečným druhom motolice črevnej Fasciolopsis buski. Dospelá motolica meria 8 až 10 centimetrov a parazituje v tenkom čreve človeka.

Ako prebieha vývoj motolice v ľudskom organizme?
Je niekoľko druhov motolíc, ktoré parazitujú v pečeni. Ak prehltneme infekčné štádium – zacystované larvy – takzvané metacerkárie, napríklad v surovej rybe alebo krabovi, dostanú sa nám zo žalúdka do čreva, kde excystujú. Odtiaľ migrujú do žlčových ciest a pečene, kde postupne do jedného mesiaca dorastú na dospelé jedince. Dospelá motolica pečeňová meria 7 až 12 milimetrov.

Ako motolica vyzerá? Je to nejaký červík?
Veľký plochý červ, v odbornej terminológii helmint. Masívna infekcia, keď ide o tisíce motolíc, sa vyznačuje upchávaním žlčových cie...