O koľko sa zdvihol záujem o túto oblasť po uvedení seriálu Černobyľ z produkcie HBO?

Dnes už nikto nedokáže vierohodne zachytiť situáciu, ktorá tam bola. Avšak je to pomerne vydarené. Až na nejaké detaily, ktoré mne osobne neprekážajú. Na rozdiel od miestnych ľudí, ktorí haváriu prežili. Podľa nich práve detaily dotvárajú celú tragédiu.

Aké napríklad?

V elektrárni si nehovorili súdruh a ani si nevykali. Oni sa oslovovali krstnými menami. Ďalšou pomerne zásadnou chybou je príbeh hasiča Vasilija Ignatenka a jeho manželky (v seriáli hasič umiera a jeho tehotná manželka je pri ňom do poslednej chvíle, pozn. red.). Oni síce žili v Pripjati, ale v hasičskej stanici, kde boli štyri byty na poschodí. Nebývali niekde v paneláku. Tiež nie je pravda, že výbuch jadrovej elektrárne Ignatenka zobudil. On mal službu a bol normálne v práci. Neprebiehali ani žiadne otrasy, ľudia o nejakom výbuchu ani netušili.

Dostali ste sa k rodine Vasilija Ignatenka?

Hovorila som s jeho mamičkou. Ona však ten seriál vôbec nevidela, žije v Bielorusku a tam HBO pozerať nemôžu. Bavili sme sa hlavne o tom, aké to bolo pred haváriou. Otázkam na bolesť, ktorú prežila, som sa snažila vyhýbať. Predsa len jej tam zomrel syn a jeho manželka Ljudmila porodila dievčatko, ktoré o štyri hodiny neskôr zomrelo na ťažkú cirhózu pečene a vrodenú chybu srdca. Potom sa zistilo, že do seba absorbovalo 40 röntgenov, a tým svojej matke zachránilo život. Keby Ljudmila nebola tehotná, tak dnes už nežije. A dievčatko je pochované na mieste, kde leží Vasilij Ignatenko. O jeho príbehu máme informácie, pretože žije jeho manželka, mamička aj dvaja ...