Naozaj je to, pokiaľ ide o klimatické zmeny, také vážne, alebo sa len zbytočne strašíme?

V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že ako obyvatelia Zeme máme obrovské šťastie, pretože sa Zem pohybuje práve v takej akurátnej vzdialenosti od Slnka. Ani veľmi blízko, ani veľmi ďaleko, a ešte máme okolo planéty práve akurátne množstvo skleníkových plynov. Tie sú v atmosfére dobré, pretože držia teplo a planéta vďaka nim nechladne. Keď sa pozrieme napríklad na Mars, ktorý tiež nie je tak úplne zle vzdialený od Slnka, ale skleníkových plynov má podstatne menej, zistíme, že je tam hrozná zima, nejakých –170 °C. Venuša je tiež dobre umiestnená, no skleníkových plynov má zase príliš veľa a je tam vyše 400 °C. Merkúr je k Slnku podstatne bližšie ako Zem, ale pretože okolo seba nemá tento skleník, tak je tam na póloch –90 °C. Takže vlastne máme obrovské šťastie.

Téma

​Naša klíma sa však momentálne výrazne premieňa.

To áno, no nie je to nič, čo by sa tu už nedialo v minulosti. Asi pred 650 miliónmi rokov bola Zem jedna veľká snehová guľa. Všetko bolo pod snehom a ľadom a voľné oceány v podstate neexistovali (priemerná teplota bola okolo –50 °C, pozn. red.). Pred 450 miliónmi rokov mali zase oceány priemernú teplotu 35 °C až 40 °C a ryby v nich vtedy zažívali rozkvet. Pred 25 – 50 miliónmi rokov rástli na úrovni Grónska, kde je dnes ľadovec, palmy a žili tam krokodíly. Takže naša planéta tým už prešla mnohokrát. Faktom však je, že náš druh, homo sapiens, je tu nejakých 300 000 rokov, a hoci zmeny klímy prežíval v dobách ľadových a medziľadových, takúto rapídne rýchlu zmenu, aká sa odohráva dnes, ešte nezažil.

Za zmenu klímy teda nemôže len človek?

Napríklad v roku 1991 došlo k erupcii sopky Pinatubo na Filipínach a potom sa na tri roky znížila globálna priemerná teplota o pol stupňa. Stačil jeden výbuch sopky... Na druhej strane sa súčasná klíma mení veľmi rýchlo a človek má na tom podiel. Ale či väčšinový, to je otázka, pretože tu prebieha aj prirodzený cyklus zmien. Posledná doba ľadová sa skončila pred 15 000 rokmi. Odvtedy sa tu niekoľkokrát výrazne ochladilo, ale žiadna ďalšia doba ľadová už nenastala. Pritom existujú vedci, ktorí tvrdia, že tu už mala dávno byť.

A neprišla pre činnosť človeka?

Niekto to pripisuje poľnohospodárom. Tým, že Číňania začali vo veľkom pestovať ryžu na veľkých zavodnených ryžoviskách, ktoré produkujú obrovské množstvo metánu, čo je štyridsaťkrát lepší ohrievač podnebia než slávny oxid uhličitý, možno zachránili zemeguľu pred ďalšou dobou ľadovou. Vidieť to aj na príchode prvých poľnohospodárov, ktorí začali rúbať lesy, aby mali pôdu na pestovanie plodín. Spálili veľa dreva, takže išiel do vzduchu oxid uhličitý a planéta sa zase začala ohrievať. Keď potom v 14. storočí prišli morové rany a Európa takmer vymrela, polia sa nestíhali obrábať, zarástli lesom, oxid uhličitý sa odčerpal a začalo sa ochladzovať... Alebo keď v 10. storočí priplávali Vikingovia do dnešného Grónska, pomenovali ho Gronland, teda Zelená krajina, pretože sa tam mohli pásť kravy a ľudia tam v pohode kosili a sušili seno. Okolo roku 1300 sa to však skončilo a prežili tam už len Eskimáci.

Ako sme na tom so skleníkovými plynmi teraz?

Dnes produkujeme nezanedbateľné množstvo tak oxidu uhličitého, ako aj metánu. V roku 2015 sa na svetovom samite OSN v Paríži dohodlo, že v žiadnom prípade nesmie dôjsť k otepleniu o dva stupne (v porovnaní s obdobím pred priemyslovou revolúciou, teda pred rokom 1750, pozn. red.). Dokonca sa tam s veľkou slávou vyhlásilo, že otepľovanie zastavíme. No teraz vyšiel v časopise Science list vedcov, v ktorom tvrdia, že išlo len o obyčajnú proklamáciu. Za tie štyri roky sa totiž pre splnenie tohto cieľa neurobilo vôbec nič. Naopak, máme našliapnuté k tomu, aby sme to prešvihli a už do roku 2045 tu budeme mať o viac ako o dva stupne Celzia teplejšie.

Už je teda stopercentné, že sa to stane?

Bude to ešte horšie a prešvihneme to o viac ako o dva stupne. Už dnes by sme mali vynaložiť časť peňazí na to, aby sme sa prispôsobili svetu, ktorý bude teplejší. Zamerať sa napríklad na nové plodiny, ktoré budú mať rovnaké výnosy ako tie dnešné, ale pri vyšších teplotách a suchu. Na vývoj takejto plodiny potrebujete možno dvadsať rokov. Ak to pôjde naozaj týmto tempom, máme 25 rokov na to, aby sme si také plodiny na rok 2045 pripravili. A robí na tom niekto? Nerobí. Všetci sa stále hráme na to, že vynájdeme zázračný prostriedok, ktorým oxid u...