Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
06.09.2019, 16:00

Prelom v boji s rakovinou? Nový liek by z nej mohol spraviť bežnú chronickú chorobu

  • Výskumný tím vedcov z medzinárodného centra Biocev v Prahe prepisuje doterajšie postupy v liečbe nádorov. Je na stope novým liekom, ktoré by mohli smrteľné nádorové ochorenia zmeniť na „bežnú“ chronickú chorobu.
  • Teraz používané cytostatiká zamedzujú rastu nádorových buniek, ale často zasiahnu aj tie zdravé.
  • Nová protinádorová terapia bádateľov na čele s doc. RNDr. JANOM BRÁBEKOM, Ph.D. (45), by mala brániť agresívnym bunkám v cestovaní po tele a vo vytváraní metastáz.
  • Takzvaná migrastatika by tak už čoskoro mohla byť samostatným piatym pilierom v onkologickej liečbe.
  • „Môžeme byť na začiatku vývoja liekov, vďaka ktorým sa ničivý dosah rakoviny na ľudstvo zmierni,“ verí bunkový biológ a šéf výskumu.
Prelom v boji s rakovinou? Nový liek by z nej mohol spraviť bežnú chronickú chorobu
Zdroj: Shutterstock

Niekomu možno napadne, prečo vás zaujímajú práve metastázy, a nie to, čo je ich príčinou, teda samotný hlavný nádor. Prečo?
Preto, že nás na nádoroch zaujíma ich najnebezpečnejšia schopnosť, a tou je vznik sekundárnych, teda druhotných ložísk, čiže metastáz. Práve tie sú pri pevných nádoroch, na ktoré sa zameriavame, zodpovedné za 90 percent úmrtí pri nádorových ochoreniach. Ich ložiská môžu byť rozmiestnené po celom tele, navzájom spolu komunikujú, to vytvára celkový zmätok signalizácie v tele pacienta a búra to celkovú rovnováhu tela. Dôsledkom toho potom môže byť napríklad kachexia, keď sa nádor obohacuje energiou na úkor celého tela, takže človek trpí a chudne. Metastázy sú to, čo pacienta zabíja. Ročne na ich následky vo svete zomrie vyše sedem miliónov ľudí.

Čo všetko teda o migrujúcich nádorových bunkách vieme?
Pri ich skúmaní stále vychádzame z hypotézy „seed and soil“, o „semene a pôde“, ktorú už v 80. rokoch 19. storočia prezentoval britský lekár Stephen Paget. Podľa tejto teórie sa metastatické bunky nešíria náhodne. Doktor Paget správne predpokladal, že konkrétna nádorová bunka sa môže usídliť a začať sa množiť len v mieste, ktoré jej svojím mikroprostredím vyhovuje. Čiže po tom, čo sa uvoľní z materského nádoru, sa dostane do krvného alebo lymfatického obehu a cirkuluje po celom tele, ale len na určitých miestach sa úspešne uchytí. To, samozrejme, nie je proces, ktorý by bol charakteristický iba pre nádorové bunky. V tele bežne migrujú aj kmeňové bunky, ktoré sa napríklad snažia v organizme zahojiť nejaké poranenia. Rovnaké mechanizmy a signálne okruhy, aké využívajú kmeňové bunky pri hojení rán, využívajú aj nádorové bunky, ktoré vďaka tomu taktiež môžu cestovať po tele a komunikovať s ďalšími typmi buniek v tkanivách.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.