Tento rok na jar ste povedali, že Spojené štáty svojimi krokmi na medzinárodnej scéne opúšťajú veľmocenské pozície a prenechávajú ich iným krajinám. Ako to hodnotíte teraz, keď Američania stiahli svojich vojakov zo Sýrie?

Amerika sa zo sveta sťahuje už od čias prezidenta Baracka Obamu a o Blízkom východe to platí dvojnásobne. V medzinárodných vzťahoch však fungujú akési „fyzikálne“ zákony a vo chvíli, keď sa niekto z nejakého miesta stiahne, tak sa nevytvorí vákuum, ale priestor sa okamžite snaží zaplniť niekto iný.

​

Začnime poporiadku. Sýria, rok 2011. Sucho, vyčerpanie zásob spodnej vody a následne aj inšpirácia arabskou jarou vyústili do pouličných nepokojov, tie sýrsky prezident Baššár Asad tvrdo potlačil a odvtedy zúri v Sýrii občianska vojna. Do nej sa postupne zapojilo aj veľa „hráčov“ z cudziny. Na strane povstalcov tisícky zahraničných islamistických bojovníkov (vrátane odnože teroristickej organizácie Al-Kajdá) a tiež peniaze a zbrane zo Saudskej Arábie, z Kataru či Turecka. „Umiernenejších“ rebelov podporoval aj Západ na čele s USA. Naopak, na stranu Asada sa postavila napríklad libanonská militantná organizácia Hizballáh. Alebo Irán. A v boji s Islamským štátom, ktorý svojho času ovládal veľkú časť severnej Sýrie aj Kurdi. Proti Islamskému štátu však bojovali tiež Američania. Rovnako ako Rusi...

Ruská armáda v Sýrii bojuje na strane prezidenta Baššára Asada už niekoľko rokov. V zásade sa dá povedať, že keby Rusko, a predovšetkým Irán nepodporovali sýrsky režim, tak by Asad už pri moci nebol. Asadov režim bol s Iránom spojený už dlho predtým, než prepukli arabská jar a občianska vojna v Sýrii. Vládnuca sýrska alavitská menšina je totiž v zásade menšinou šiitskou (viď stĺpček sunniti, šiiti a tí ďalší). Keď si to predstavíte na mape, tak ide o akúsi šiitskú os, ktorá vedie od západného Afganistanu cez Irán, čiastočne Irak a Sýriu až do Libanonu k Stredozemnému moru. Sýria bola dlhodobým spojencom Iránu dokonca aj v období iracko-iránskej vojny v 80. rokoch. A hneď ako sa začala občianska vojna v Sýrii, prvý, kto prišiel Asadovi na pomoc s dodávkami vojenského materiálu a vojenskými poradcami, bol Irán. Dokonca sa do Sýrie z Libanonu presunuli šiitskí vojaci Hizballáhu, aby priamo bojovali po boku Asadových jednotiek. Postupne sa počas rokov vytvorila celá sieť najrôznejších šiitských milícií, vďaka ktorým sa Asadov režim udržal pri moci. Keby do sýrskeho diania takto rázne Irán nevstúpil, tak by A...