Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
16.11.2019, 19:30

Turci majú Kurdov v zuboch. Skutočne by boli ochotní pustiť do Európy milióny utečencov?

  • Bývalý český veľvyslanec v Izraeli, expert na oblasť Blízkeho východu a bezpečnostný analytik TOMÁŠ POJAR (45), vysvetľuje, prečo Turecko tak tvrdo vojensky zasahuje proti Kurdom v severnej Sýrii, teda na území cudzieho štátu.
  • Prečo majú Turci Kurdov tak v zuboch, že dokonca len obyčajné vyrieknutie slova Kurd sa v minulosti trestalo väzením?
  • A prečo si turecký prezident Recep Erdogan zatiaľ nič nerobí z vyhrážok Európskej únie?
  • Skutočne môže pustiť do Európy milióny sýrskych utečencov?
Turci majú Kurdov v zuboch. Skutočne by boli ochotní pustiť do Európy milióny utečencov?
Zdroj: Shutterstock

Tento rok na jar ste povedali, že Spojené štáty svojimi krokmi na medzinárodnej scéne opúšťajú veľmocenské pozície a prenechávajú ich iným krajinám. Ako to hodnotíte teraz, keď Američania stiahli svojich vojakov zo Sýrie?

Amerika sa zo sveta sťahuje už od čias prezidenta Baracka Obamu a o Blízkom východe to platí dvojnásobne. V medzinárodných vzťahoch však fungujú akési „fyzikálne“ zákony a vo chvíli, keď sa niekto z nejakého miesta stiahne, tak sa nevytvorí vákuum, ale priestor sa okamžite snaží zaplniť niekto iný.

Začnime poporiadku. Sýria, rok 2011. Sucho, vyčerpanie zásob spodnej vody a následne aj inšpirácia arabskou jarou vyústili do pouličných nepokojov, tie sýrsky prezident Baššár Asad tvrdo potlačil a odvtedy zúri v Sýrii občianska vojna. Do nej sa postupne zapojilo aj veľa „hráčov“ z cudziny. Na strane povstalcov tisícky zahraničných islamistických bojovníkov (vrátane odnože teroristickej organizácie Al-Kajdá) a tiež peniaze a zbrane zo Saudskej Arábie, z Kataru či Turecka. „Umiernenejších“ rebelov podporoval aj Západ na čele s USA. Naopak, na stranu Asada sa postavila napríklad libanonská militantná organizácia Hizballáh. Alebo Irán. A v boji s Islamským štátom, ktorý svojho času ovládal veľkú časť severnej Sýrie aj Kurdi. Proti Islamskému štátu však bojovali tiež Američania. Rovnako ako Rusi...

Ruská armáda v Sýrii bojuje na strane prezidenta Baššára Asada už niekoľko rokov. V zásade sa dá povedať, že keby Rusko, a predovšetkým Irán nepodporovali sýrsky režim, tak by Asad už pri moci nebol. Asadov režim bol s Iránom spojený už dlho predtým, než prepukli arabská jar a občianska vojna v Sýrii. Vládnuca sýrska alavitská menšina je totiž v zásade menšinou šiitskou (viď stĺpček sunniti, šiiti a tí ďalší). Keď si to predstavíte na mape, tak ide o akúsi šiitskú os, ktorá vedie od západného Afganistanu cez Irán, čiastočne Irak a Sýriu až do Libanonu k Stredozemnému moru. Sýria bola dlhodobým spojencom Iránu dokonca aj v období iracko-iránskej vojny v 80. rokoch. A hneď ako sa začala občianska vojna v Sýrii, prvý, kto prišiel Asadovi na pomoc s dodávkami vojenského materiálu a vojenskými poradcami, bol Irán. Dokonca sa do Sýrie z Libanonu presunuli šiitskí vojaci Hizballáhu, aby priamo bojovali po boku Asadových jednotiek. Postupne sa počas rokov vytvorila celá sieť najrôznejších šiitských milícií, vďaka ktorým sa Asadov režim udržal pri moci. Keby do sýrskeho diania takto rázne Irán nevstúpil, tak by Asada nezachránilo ani Rusko.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.